Všetko je jediné, ktoré nemá počiatok, pretože je večné.“
-táto myšlienka potvrdzuje tú skutočnosť, že Xenofanes síce stál na pozíciách antického panteizmu, ktorý však nechápal dialekticky, ale metafyzicky.
- v jeho učení sa po prvý krát vyskytuje učenie o determinizme, ktorým sa podrobnejšie zaoberal Parmenides.
-determinizmus- filozofické učenie a stanovisko o všeobecnej zákonitej súvislosti, podmienenosti všetkých javov.


Parmenides

- bol žiakom Xenofana a najvýznamnejším predstaviteľom tejto školy
- jeho filozofická práca sa nám zachovala pod názvom „O prírode“.
-bola písaná filozoficko- poetickým štýlom, ktorým hovorí o 2 cestách:
1. cesta pravdy- výsledkom uvažovania, presvedčenia a rozumovej aktivity jednotlivca
2. cesta vnútra, zdania- je hmlistá, nepresvedčivá a nepoznateľná

-touto charakteristikou po prvýkrát vyslovil názor, že ľudské poznanie možno rozdeliť na stránku:
1. rozumovú- výsledok -cesta pravdy
2. zmyslovú- výsledok -cesta zdania

-cez toto poznanie riešil otázku bytia
- pri učení bytia odmietal všetky filozofické názory predchádzajúcich predstaviteľov, najmä Herakleita a Pytagorovcov.
-odmietal myšlienky týkajúce sa dialektiky, číselnej štruktúry usporiadania sveta a kozmu, tvrdiac:
„Bytie nemá vznik a zánik, je stále, nemenné, večné, totožné sebou samým, je jediným, ktoré je absolútne sebestačné pre svoju existenciu.“
-svojou charakteristikou bytia vytvára začiatky deterministického učenia, ktoré v jeho ponímaní možno vyjadriť tak, že poriadok sveta je raz navždy presne daný.
- bytie a myslenie je pre Parmenida to isté (A=A).


- na učenie predstaviteľov Eleátskej školy postupne nadväzoval Platón a ďalší predstavitelia gréckeho myslenia.