Každodenné obstarávanie, ktorým je človek orientovaný a v ktorom nakoniec cez všetku námahu a bolesti premeny predsa len zotrváva, sú skúsenosti paideia zjavené ako také, ako upútanosť; človek sa jej nezbavuje, ale dáva jej jeho miesto. Možnosť pravého umiestnenia ľudskej situácie sa naplní putovaním hore a dole, paradoxným preto, že sa vlastne nikam neide a ísť nemôže; tajomná inštancia „vychovávateľa“ ukáže pravú tvár ľudskej situácii. Paideia je práve vytrhnutím zo všedného dňa, v nej je chovanec zbavený neustálej zaneprázdnenosti tým, či oným. Jej priestorom je scholé, voľný deň, prázdniny, voľný čas, medzera v zaťaženosti zabezpečovania. Škola je pôvodne záležitosťou ne-dele, chvíľ-ne, ne-obstarávania, ne-robenia, ne-usilovania, povznesenia z každodenného zaneprázdnenia k reflexii tejto mravenčej pripútanosti. Scholé je príležitosť pre paideia a dostavuje sa ako dar, ako prienik slnka do temnôt, v ktorých sa človek pohybuje. Zostaneme síce ako ľudia naďalej služobníkmi každodennosti, ale nie sme už nutne otroci. Scholé sa vsúva do zaneprázdnenosti a v rámci scholé môže nastúpiť paideia. Priestor pre paideia významným spôsobom prekonáva zaneprázdnenosť. Existuje však situácia, keď človek ešte nieje, alebo už nie je, alebo z akéhosi svojho habituálneho určenia nie je celkom pohlcovaný zhonom bežného života a jeho rytmom. To je situácia detí a dospievajúcich, starcov a ľudí tzv. nepraktických, tých, ktorým praktici hovoria „naivní, idealistickí, nerealistickí“. Tak mohlo byť u Dostojevského „Idiotovi“, „Kniežaťu Myškinovi“ a „Aljošovi Karamazovi“ napísané, že sú výborní „pedagógovia“; sú vlastne deťmi. V Platónovom Jaskynnom podobenstve je tajomná inštancia, odpútavajúca a tiahnúca vychovávaného strmou cestou. Odpútanec sa skôr vyznačuje radou slabostí; je oslepený, nie je prispôsobený zmene, všetko ho tiahne do pohodlia niekdajšej navyknutej pozície. Paideia nie je vzťahom medzi „silnejším“ (zdatnejším, múdrejším, vzdelanejším, starší) človekom - vychovávateľom a slabším človekom - chovancom. Silná je len anonymná, tajomná, nepomenovateľná inštancia - nie človek. Žiadny z ľudí nezíska legitimáciu k paidei prostredníctvom vlastného prirodzeného nadania, usilovnou naučenosťou, alebo bohatou skúsenosťou - tým menej pomocou funkcie, titulu, sociálnej role a podobne. Žiadna ľudská sila - na strane chovanca ani na strane vychovávateľa - nespôsobí výchovnú premenu - náprotivný nezvyklý obrat a namáhavý pohyb po strmej neschodnej ceste. V celom Jaskynnom podobenstve nie je ani raz poodhalený rúšok nad touto magicky mocnou inštanciou paideia. Filozofia sa preto taktiež zaoberá aj výchovou a výchova filozofiou. Je obratom v ľudskom porozumení sebe samému a tým porozumením súcna.