Podobenstvo o jaskyni (Platón, Ústava, VII, 514 - 516, krátené)

Sókrates: Predstav si ľudí v podzemnom príbytku podobného jaskyni, ktorá má k svetlu otvorený dlhý vchod pozdĺž celej jaskyne. V tejto jaskyni žijú ľudia od detstva spútaní na nohách a na krku, takže zostávajú stále na tom istom mieste a vidí len rovno pred seba, preto že putá im bránia otáčať hlavou. Vysoko a ďaleko vzadu za nimi horí oheň; uprostred medzi ohňom a spútanými väzňami vedie hore cesta, pozdĺž ktorej je postavený nízky múrik na spôsob zábradlia, aké majú pred sebou bábkári a nad nimi robia svoje kúsky. Pozdĺž tohto múrika chodia ľudia a nosia všelijaké náradia, ktoré prečnievajú nad múrik, podoby ľudí a zvierat z kameňa a dreva. Glaukón: Predvádzaš divný obraz a divných väzňov.
Sókrates: Podobajú sa nám. Myslíš, že by takí väzni mohli vidieť sami za seba a za svojich druhov niečo iného ako tiene vrhané ohňom na protiľahlú stenu jaskyne?
Glaukón: Ako by mohli vidieť, keď sú celý život nútení držať hlavu nehybne?
Sókrates: Títo väzni by nemohli pokladať za pravdivé nič iného, ako tiene oných umelých vecí. Glaukón: Nevyhnutne.
Sókrates: Keby jeden z nich bol zbavený pút a prinútený náhle vstať, otočiť šijou, ísť a pozrieť sa hore do svetla, mohol by to urobiť len s bolesťami a pre oslepujúci lesk by nebol schopný dívať sa na predmety, ktorých tiene predtým videl; čo by podľa teba povedal, keby mu niekto tvrdil, že predtým videl len preludy? Nemyslíš, že by bol zmätený a domnieval by sa, že predmety vtedy videné sú pravdivejšie ako tie, ktoré mu ukazujú teraz?
Glaukón: Oveľa pravdivejšie.
Sókrates: A keby ho niekto odtiaľ násilím vliekol cez drsný a strmý vchod a nepustil by ho, pokiaľ by ho nevytiahol na slnečné svetlo, nepociťoval by bolestne toto násilie a nevzpieral by sa, a keby prišiel na svetlo, mohli by jeho oči plné slnečnej žiary vidieť niečo z toho, čo sa mu teraz uvádza ako pravdivé?
Glaukón: Nie, aspoň nie hneď.
Sókrates: Myslím, že by si musel na to zvyknúť, keby chcel vidieť veci tam hore. Najprv by asi najľahšie rozoznával tiene, potom samotné predmety; ďalej by potom nebeské telesá a samotnú oblohu ľahšie pozoroval v noci, pozerajúc sa na svetlo hviezd a mesiaca.