Kategorický imperatív je mravný zákon, predbežný princíp umožňujúci mravnú skúsenosť, bezpodmienečný príkaz každému rozumnému človeku konať podľa pravidla, ktoré by sa mohlo z jeho vôle stať všeobecným zákonom. Podľa Kanta je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. Úloha úmyslu a dobrej vôle. Tento zákon vyžaduje, aby každý konal tak, aby sa pravidlo jeho osobného konania mohlo stať pravidlom konania pre všetkých: “Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.” Skutok, čin bude morálny len vtedy, ak vychádza z rešpektovania mravného zákona. Kategorický imperatív však neformuje to, čo je, ale to, čo má byť. Demokraciu môžeme potom vnímať aj ako prijímanie zodpovednosti za svoje slobodné rozhodnutie pre isté konanie. Ja osobne chápem kategorickému imperatívu tak, že každý koná tak aby nebol v rozpore s istými zásadami a pravidlami, ktoré mu diktuje podvedomie. Ale na túto teóriu soom našiel aj prirovnanie ktoré hovorí že každí si môže dovoliť vzhľadom na svoje možnosti (postavenie).