Obidve sily pôsobia na základe boja protikladov. Preto nebo (Slnko) je centrom tepla a Zem zasa sústredením chladu, ale súhrne tvoria jednu totožnú hmotu, podliehajúcu dvom protikladným silám. Každá z týchto síl v snahe zachovať samu seba má súčasne možnosť pociťovať svoj protiklad. Teplo pôsobením na chladnú Zem vyvoláva v nej vznikanie vecí ako spojenie dvoch protikladných prvkov. Zdrojom života zvierat je spiritus animalis , ktorý udržuje zviera pri živote a umožňuje mu pohyb. Od tohto ducha pochádzajú všetky zmyslové zážitky a pocity. Morálne správanie sa človeka vyplýva z jeho prirodzenej snahy o sebazáchovu. Koncepcia sveta a človeka má u Telesia výrazný materialistický charakter, pretože aj pojem spiritus, chápaný ako ľudská duša, je čímsi, čo sa odvodzuje z hmoty a je s ňou bezprostredne spojené.

Na prírodovedné názory Telesia nadväzuje Campanella.



Thomas Campanella
(1568-1639)

Hlavným predmetom jeho záujmu je otázka ľudského poznania, ktoré je podľa neho zmyslovým vnímaním. Predmetom poznania sú jednotlivé veci, dostupné človeku prostredníctvom zmyslov. Hoci zmysli nie sú ani zďaleka spoľahlivé, predsa zaručujú človeku poznanie, ktoré možno ďalej zdokonaľovať. Východiskom a súčasne oporou ľudského poznania je u človeka vedomie vlastnej existencie, a teda sebavnímanie. Pojmy ochudobňujú obsahy zmyslových pocitov a sú len umelými schémami skutočnosti. Všetko vo svete je akýmsi spôsobom zduchovnené a všetko podlieha zákonu sympatie a antipatie. Tento zákon je zdrojom pohybu všetkých vecí. Celá skutočnosť je spojením bytia a nebytia, primalitates čiže podstaty vecí, princípov jestvovania a pôsobenia, poznania a lásky a ich popretia v podobe negácie, pasívnosti, obmedzenia a nenávisti.
Konečným cieľom každého bytia je všeobecné úsilie o sebazáchovu. Toto úsilie vedie človeka k láske k sebe samému, ktorá sa môže naplniť len v spoločenskom živote a realizovať v štáte, ktorý má byť akýmsi predĺžením jeho osobnej existencie. Vo svojej utópii Slnečný štát stavia na čelo spoločenstva, sídliaceho na ostrove , hlavného správcu, ktorému podliehajú traja predstavitelia spoločenských primalít- moci, múdrosti a lásky; títo vládnu nad celou hierarchicky usporiadanou spoločnosťou na základe povinnej práce. Správca teda vládne štátu prostredníctvom akýchsi troch ministerstiev: vojny, osvety a zásobovania, ktoré zaručujú bezpečnosť štátu aj jednotlivca.