februára 1600 bol upálený na Campo di Fiore v Ríme.

Myslenie Giordana Bruna
Stredovekú predstavu uzavretého a konečného sveta nahradil Giordano Bruno modernou koncepciou nekonečného vesmíru, ktorá nadviazala na vedecké poznatky a zistenia Mikuláša Kopernika. V Brunových názoroch sa prejavujú panteistické prvky; teda názory stotožňujúce boha so svetom, s prírodou. Jeho panteistický boh už nie je nadradený vesmíru, ale je v ňom obsiahnutý. Vesmír nemá hranice a tvoria ho nespočetné slnká, planéty a svety.. To bola jedna z predstáv, ktorá azda najväčšmi dráždila vyšetrovateľov svätej inkvizície.
Hmota podľa Giordana nie je interná, nečinná. Bruno odmietol scholastický výklad hmoty ako mŕtvej látky či substancie, ktorý vychádzal z Aristotela. Nahradil ho tvrdením, že hmota obsahuje vnútornú aktivitu, produktívnu silu. Táto sila, ktorá je charakteristickou vlastnosťou hmoty, sa nachádza všade okolo nás, je obsiahnutá vo všetkých veciach, ktoré tvoria náš svet. Pravda, nie v každej veci sa nachádza v rovnakej miere, na rovnakom stupni. Spôsob, akým je táto vnútorná aktivita obsiahnutá v hmote organizovaná, podmieňuje charakter a kvalitu vecí či javov sveta, ktorý je nekonečný. A nielen nekonečný, ale aj večný, hoci sa ustavične mení a modifikuje. Ak však povieme, že svet je večný, blížime sa k popieraniu náboženskej teórie stvorenia. To prirodzene, tiež patrilo k tvrdeniam, ktoré cirkev nevedela Brunovi odpustiť...
Špióni inkvizície sledovali po dlhé roky každý krok a každé slovo Giordana Bruna. Azda medzi nich patril aj Giovanni Mocenigo, lebo to bol práve on, kto poslal na Bruna prvé udanie inkvizítorovi: „ Ja, Giovanni Mocenigo, syn najjasnejšieho Marka Antonia, oznamujem na svoje svedomie a na príkaz spovedníka, že som mnohokrát počul od Giordana Bruna z Noly, keď som s ním hovoril vo svojom dome, že keď katolíci hovoria, ž chlieb sa mení v telo, je to veľký nezmysel; že nevidí rozdiel osôb v Bohu, čo by znamenalo nedokonalosť božiu; že svet je večný a existujú nekonečné svety..., že Kristus vykonával domnelé zázraky a bol čarodejník, rovnako ako apoštolovia...“
Na základe tohto udania Giordana Bruna zatkli a uväznili.
Mocná Benátska republika sa sprvoti zdráhala vydať Bruna Rímu, no neskôr, z obavy pred narušením obchodných stykov, vyslovili jej predstavitelia súhlas s pápežovou požiadavkou. Giordana dopravili do Ríma a uväznili v žalári svätej inkvizície.
Takmer štyri roky živoril Bruno v tmavej väzenskej cele. Až potom ho začali inkvizítori vypočúvať – a súdiť. Pokúšali sa dosiahnuť, aby odvolal svoje názory a zmieril sa s cirkvou. Lenže nepomohlo am ani mučenie, ktorému ho podrobili.
Koho strhla veľkosť svojho zámeru, necíti strach zo smrti“, napísal Bruno.