Sokrates je na trhu)
Substancia – podstata exituje samostatne, naproti tomu akcidencie – vlastnosti predpokladajú substanciu, aby sme ich mohli vyjadriť. Preto substancia je prvotná, má výnimočné postavenie medzi kategóriami, všetky ostatné ju predpokladajú. Bytie Aristoteles neprisudzuje len jednotlivým veciam, ale aj ich vlastnostiam – akcidenciám, ako aj druhom a rodom vecí. medzi jednotlivými spôsobmi bytia existuje hierarchia. Forma a látka

Podstatu nejakej veci môžeme pochopiť ako jednotu látky – hmoty, hýle a formy – tvaru, éidos. U človeka je látkou telo a formou jeho duša. Látka nemôže existovať bez formy. Naopak hmota môže existovať nezávisle od látky ako formujúci princíp. Je to pojmová podstata pôvodná substancia veci. Vzhľadom na formu je látka vždy relatívna. Každá látka sa môže stať východiskom novej formy. Forma a látka sú navzájom v relatívnom protiklade - čo v jednom vzťahu je formou, môže byť v inom vzťahu látkou: drevené nosníky sú vzhľadom na strom formou, vzhľadom na hotový dom látkou.

Skutočnosť a možnosť (akt a potencia)

O bytí môžeme uvažovať aj z hľadiska potenciality (dynámis) a aktuality (actus, enérgeia, entelechia), t. j. z hľadiska možnosti a skutočnosti.
Párové pojmy skutočnosť a možnosť sú kľúčovými pojmami aristotelovskej filozofie. Umožňujú vysvetliť zmenu, lebo každé stávanie je prechodom od možného ku skutočnému. Z toho vyplýva, že možné je to, čo sa môže uskutočniť. Pritom však nesmieme zabúdať na pojem „nemožnosť“.

Princípy súcna

Aristoteles rozlišuje štyri príčiny, resp. princípy súcna:
1. látková príčiny – causa materialis – látka, z ktorej niečo vzniká
2. formálna príčina – causa formalis – forma, podľa ktorej niečo vzniká
3. činná príčina – causa efficiens – zdroj zmeny, pohybu
4. účelová príčina – causa finalis – cieľ zmeny, finalita
Až celok, znalosť všetkých štyroch princípov nám umožňuje poznať vec. Pritom najdôležitejšou je otázka „načo“ – otázka účelu.
Princíp účelu (télos) vo filozofii ako prvý použil práve Aristoteles, podľa ktorého všetko dianie je účelovo orientované. Konanie človeka sa riadi účelom, takisto v prírode je všetko zamerané na určitý cieľ. Vznik, čiže prechod z možnosti do skutočnosti a aktualizácia potencie prostredníctvom skutočnosti sú vždy nezavŕšené, lebo každá príčina predpokladá ďalšiu príčinu.
Napokon sa dostaneme k zvláštnej skutočnosti, ktorá je iba príčinou, nie látkou, iba čistou formou, teda je nemateriálna: je ňou prvý nehybný hýbateľ.
Táto substancia je najvyšším, vlastným a ozajstným súcnom, ktoré je čistou aktualitou a čistou formou.