Iste je možné byť svedkom závideniahodnej smrti, teda takej, pri ktorej je zomierajúci kľudný, vyrovnaný a zmierený, a v podobnom stave sa nachádzajú aj všetci v jeho okolí.
Dôstojnosť smrti by sme teda mohli vidieť v dôslednom a obetavom ošetrovaní človeka, ktorý našu profesionálnu i laickú starostlivosť potrebuje, a mali by sme sa vedome odkloniť od estetických kritérií, ktoré nám zabraňujú prirodzene prijímať nevyhnutné fyziologické prejavy. Práca ošetrovateľského kolektívu, ktorý sa stará o chorých a zomierajúcich, je veľmi náročná, vyžadujúca adekvátne spoločenské ocenenie. Ošetrovateľky a ošetrovatelia poskytujú svojim pacientom popri odbornej pomoci útechu, povzbudenie a nádej a stoja pri nich do poslednej chvíle s pochopením, že etika terminálnej starostlivosti spočíva v schopnosti zobrať na seba zodpovednosť za svojho pacienta.