Úsmevom môžeme zmierniť i nepríjemnú správu, avšak v kontakte a pacientom je potrebné sa vyvarovať akýchkoľvek ironických úškrnov, ktoré ho veľmi zraňujú; pacient má totiž pocit závislosti voči ošetrujúcemu personálu a tento pocit je pre neho nepríjemný a stiesňujúci.

Metódami tanatopsychoterapie sú: počúvanie a rozhovor; špeciálne psychoterapeutické techniky.
Počúvanie a rozhovor – naučiť sa umeniu počúvať a viesť rozhovor nie je ľahké, ale mali by to ovládať všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí sa starajú o chorých v terminálnom štádiu alebo o starých ľudí.
Špeciálne psychoterapeutické techniky – ide o odborné techniky, ktoré sa zvyčajne nedajú používať bez špeciálneho psychoterapeutického výcviku; ovláda ich psychológ a psychiater, ostatný zdravotnícky personál ich nemusí ovládať, ale je výhodou, ak je s nimi oboznámený. V tanatopsychoterapii sa využívajú v závislosti od štádia choroby a stavu pacienta viaceré psychoterapeutické techniky – racionálna psychoterapia, kognitívna psychoterapia podľa Becka, relaxačné techniky (akými sú autogénny tréning, jóga, meditácia), sugestívna psychoterapia zakladajúca sa na sugescii a nekritickom prijímaní myšlienok. Ďalšiu metódu, dostupnú a vhodnú aj pre špeciálne nevycvičený personál, predstavuje empatická psychoterapia, ktorej základom sú rozhovory so zomierajúcim o jeho chorobe a ťažkostiach, spojené s ochotou a trpezlivosťou počúvať ho. Jednou z foriem je takzvaný nedirektívny rozhovor podľa Rogersa, pri ktorom terapeut pacienta iba počúva, povzbudzuje ho k vyrozprávaniu sa zo svojich trápení a strachu a pritom ho prijíma takého, aký je. V rámci tanatopsychoterapie sa uplatňujú i metódy kognitívnej psychoterapie, najmä logoterapia podľa Frankla. Ide o špeciálny druh psychoterapie, ktorá sa dobre uplatňuje u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich. Je založená na filozofii života, pričom sa usiluje, aby sa duchovné hodnoty dostali na vedomú úroveň v psychike pacienta. Pri logoterapii pomáha terapeut pacientovi hľadať životný zmysel. Frankl pokladá práve potrebu životného zmyslu za základnú duchovnú a motivačnú potrebu človeka. Poslednou tanatopsychologickou metódou je pastorálna starostlivosť; rozumie sa ňou duchovná starostlivosť o nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho pacienta, ktorú vykonávajú spravidla kňazi, alebo iné duchovné osoby. Jej cieľom je duchovná pomoc v utrpení a usmernenie chorého človeka v etickom a duchovnom zmysle tak, aby našiel zmierenie s Bohom, s ľuďmi a so sebou samým. Pastorálna starostlivosť je určená pacientom, ktorí si ju želajú, nikdy sa nesmie nikomu vnucovať; obsahuje terapeutický aspekt, ktorý chýba klasickej psychoterapii a ním je viera v Božiu lásku, odpustenie hriechov, dosiahnutie transcendentna.



Sociálna rovina terminálnej starostlivosti


Sociálna rovina terminálnej starostlivosti zahŕňa spoluprácu ošetrujúceho personálu so zomierajúcim a s jeho rodinou a priateľmi. Ak si to príbuzní želajú, treba im umožniť účasť na terminálnej starostlivosti a prípadne ich usmerniť, poradiť, čo konkrétne môžu urobiť pre svojho blízkeho (vrátane poskytnutia pomoci pri riešení praktických problémov, či duševnej podpory). Ak je chorý členom náboženského spoločenstva a má záujem o pastorálnu starostlivosť, je potrebné umožniť prístup a kontakt duchovným či iným osobám z tohto spoločenstva.