referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
Etika v procese umierania (SOČ)
Dátum pridania: 18.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: morror
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 787
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 25m 10s
Pomalé čítanie: 37m 45s
 
Úvod


Narodenie, život a smrť – tieto tri fenomény predstavujú univerzálnu a nevyhnutnú skúsenosť ľudstva i každého jednotlivca. Smrť, teda individuálny zánik organizmu, zasahuje človeka nielen v oblasti biologickej, ale aj psychickej a sociálnej. Napriek tomu sa neraz zomieranie v zdravotníckej praxi chybne považuje iba za telesný proces.
V dávnejšej minulosti, keď úmrtnosť ľudí všetkých vekových kategórií bola značná a dosiahnutie veku 50 rokov bolo závideniahodné, sa smrť brala ako niečo “zvyčajné“, či “blízke“; bolo samozrejmosťou, že všetci ľudia umierali doma, obklopení svojimi blízkymi. Až s nastupujúcou industrializáciou a urbanizáciou, ktorá súvisí s expanziou vedeckého poznania a technického pokroku, sa tento obraz od základu zmenil. A tak moderný životný štýl zameraný na funkčnosť, úspech a uspokojovanie materiálnych potrieb, ako aj úsilie predlžovať život za posledné polstoročie definitívne spôsobili, že väčšina ľudí zomiera v nemocniciach, alebo inštitúciách pre starých a nevyliečiteľne chorých. Tieto výdobytky však okrem svojho neodškriepiteľného pozitívneho prínosu znamenajú aj tvorbu problémov celkom nových, zvlášť otázok týkajúcich sa postoja k zomierajúcemu. Preto je veľmi dôležité, aby lekári, zdravotné sestry i ďalší zdravotnícki pracovníci zvládli nielen techniku, ale aj etiku starostlivosti o zomierajúcich pacientov. To kladie zvýšené nároky na ich osobnostné vybavenie, na ich vlastnosti, ako charakter, schopnosť vcítenia sa, zodpovednosť, ochotu vzdelávať sa, schopnosť komunikovať s druhými ľuďmi a vytvárať s nimi hodnotné vzťahy, trpezlivosť, obetavosť, ochotu pracovať na sebe.



Fázy umierania


Smrť je individuálny zánik organizmu, teda aj človeka. V istom slova zmysle sa dá povedať, že človek umiera od narodenia. Genéza smrti je podmienená životom a život je umožňovaný smrťou. Biológovia hovoria o programe života, ktorý sa strieda smrťou, alebo o programe smrti, ktorý sa spúšťa následne po tom, čo bol vyčerpaný program života. Na báze genetického programovania vznikol i pojem smrteľné hodiny. Ak vezmeme v úvahu s akou rýchlosťou nastupuje smrť môžeme rozlíšiť smrť náhlu, rýchlu a pomalú, kde náhla smrť sa asociuje s tragickým prípadom (úraz, autonehoda), pojem rýchla smrť zasa reflektuje chorobu, ktorá je príčinou jej skorého nástupu (infarkt myokardu), pomalá smrť sa v určitom, relatívne dlhom časovom úseku ohlasuje, avizuje (umierajúci dlho trpí, príbuzní majú čas pripraviť sa na extrémnu stratu).
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Blumenthal-Barby, K. a kol.: Opatrovanie ťažko chorých a umierajúcich. 1.vydanie. Martin: Osveta, 1988. 70-002-89 OTC, Glasa, J. a kol.: Ošetrovateľská etika. Martin: Osveta, 1998. ISBN 80-217-0594-9, Haškovcová, H.: Thanatologie. 1.vydanie. Praha: Galén, 2000. ISBN 80-7262-034-7
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.