V etike pokladal šťastie za cieľ ľudského života a rozlišoval tri spôsoby života - rozkošnícky, politický a teoretický, ktorý si najviac cenil. Ideálom mu bol občan s naplno rozvinutými schopnosťami a cnosťami, zapojený do života obce. Dodnes je pokladaný za jedného zo zakladateľov a tvorcov teórie rečníctva. Napísal dielo Rétorika a aj vo svojej Poetike niekoľko kapitol venoval problémom rečníctva. Aristotelova Rétorika sa člení na tri tematické okruhy: jazyk, štýl a štruktúra prejavu. Uvažujúc o jazyku žiadal zreteľné, prístupné, zrozumiteľné a nie familiárne vyjadrovanie. Slová sa nemajú vyberať bez uváženia, spontánne, ale s veľkou starostlivosťou. Bol proti strojenosti, proti vyumelkovanosti a proti používaniu exkluzívnych náročných výrazov. Aristoteles výrazne rozlišoval písomnú a ústnu reč. Prikláňal sa k používaniu prostriedkov ústnej reči, v ktorej sa využíva intonácia, uplatňujú sa dynamické a teatrálne prostriedky. Už v úvode k Rétorike po definovaní odboru a vymedzení jeho vzťahu k dialektike sa zaoberá osobnosťou autora a poslucháča. Zdôrazňuje, že rétorika nie je iba jazyk a štýl, ale že zahŕňa celý široký komunikatívny proces, vrátane situácie a všetkých okolností, ktoré sa týkajú tvorby a prednesu ústnych prejavov.

Pojem demokracie

Starí Gréci dali nášmu kontinentu meno. Európa má podľa gréckych bájí meno po krásnej dcére fenického kráľa Agenora, ktorú boh Zeus premenený na bieleho býka uniesol na brehy nášho duchovne nesmierne plodného kontinentu. Gréci dali meno tiež demokracii. Grécko bolo prvou krajinou na svete, kde sa občania mohli zúčastňovať na správe vecí verejných. Antická grécka civilizácia so svojou vedou, filozofiou a umením prenikla Rímsku ríšu a stala sa spolu s kresťanstvom jedným z pilierov dnešnej západoeurópskej kultúry. Mali Gréci mocnú a rozsiahlu ríšu? Nie. Málokto si uvedomuje, že keď hovoríme o starých Grékoch, hovoríme o nezávislých slobodných mestských štátoch, najmä o Aténach.
Nie je náhoda, že demokracia vyrástla v mestách - v gréckych mestských štátoch. Odborníci odhadujú, že Atény, ktoré dali svoju pečať Európe, mali v antických časoch len niekoľko desaťtisíc obyvateľov, z ktorých veľkú časť tvorili otroci. Počas grécko-perzských vojen boli všetci obyvatelia jednotní a plnili svoje povinnosti bez ohľadu na postavenie v spoločnosti.
Toto vedomie spoločenstva a rovnosti sa po vojne prenieslo do politického života. Všetci slobodní občania mali rovnaké práva zúčastniť sa na vláde.