Gréci dbali na výber politikov podľa cnosti veľmi pozorne. Veľkou pomocou im bolo to, že ich poznali osobne. Aristoteles za ideálnu veľkosť štátu považoval takú, keď štátnika mohli počuť všetci občania naraz. Voľba vo veľkom štáte, kde nebolo možné poznať politika osobne, bola podľa Aristotela nezmyslom. Osobné poznanie zostáva i dnes, v časoch novín a televízie, veľkou výhodou komunálnych volieb pred celonárodnými.
Vieme, že grécka demokracia sa neudržala. Všeobecne sa uznáva, že dôvodom bola relativizácia morálky materialistickými filozofmi. Pochybovanie o všetkých uznávaných hodnotách viedol ich následníkov sofistov k obhajobe nemorálneho prospechárstva, čo malo za následok zhoršenie mravnej a politickej situácie v Aténach. Demokracia sa stala skorumpovanou a vládu uchopila tyranizujúca oligarchia. V čase Aristotela už grécka civilizácia mala pomerne bohaté skúsenosti s demokraciou, s vládami oligarchie i tyraniami. Ak sa pozrieme na Aristotelovo hodnotenie, zistíme, že dôležitejším faktorom ako politický systém je morálka tých, ktorí štát spravujú.
Aristoteles vo svojom diele Politika hodnotí režimy podľa počtu ľudí, ktorí sa podieľajú na moci (jeden, viacerí, mnohí) a podľa ich motivácie (spoločným dobrom, sebeckým záujmom) na dobré a zlé. Pre mnohých súčasníkov môže byť prekvapujúce, že Aristoteles považuje za najlepší režim medzi dobrými režimami monarchiu - s kráľom odovzdaným veci spoločného dobra, tak trochu v chápaní svojho učiteľa Platóna, ktorý povedal, že dobre bude len vtedy, keď filozofi budú kráľmi a králi filozofmi. Druhý najlepší režim je podľa Aristotela vláda aristokracie, t.j. menšinovej skupiny ľudí s majetkom a dobrou výchovou. Najhorším zriadením medzi dobrými je kombináciou oligarchie a demokracie, v ktorom na rozdiel od predchádzajúcich dvoch je motivácia sebecká, avšak pri strete sebeckých záujmov rozličných skupín dochádza ku kontrole jednej skupiny druhou.
Až potom u Aristotela nastupuje demokracia a to ako najlepší zo zlých režimov. Ide o vládu neveľmi vzdelanej, neveľmi vychovanej a neveľmi majetnej väčšiny, ktorej záujmom je vyciciavanie bohatých. Horší systém ako demokracia je vláda oligarchie, ktorá je v skupine zlých režimov zrkadlovým obrazom aristokratického režimu. Oligarchia je však na rozdiel od aristokracie skupina priemerných ľudí, ktorí sa špinavým spôsobom dostali k bohatstvu a moci. Najhorší systém z najhorších je tyrania, ktorá je vládou jedného človeka a zrkadlovým obrazom monarchie.