Od ideálnej monarchie sa líši iba tým, že namiesto motivácie spoločným dobrom nastupuje motivácia vlastným záujmom. Poučenie, ktoré si novovek vzal od Aristotela a z následných dejín sformuloval Winston Churchill: "Demokracia je zlý systém, ale všetky ostatné existujúce sú horšie.”


Problematika bytia

Aristoteles sa vo svojom učení kriticky vyrovnáva so svojimi predchodcami. Kritiku smeruje najmä na pseudokratikov a ich nerozlišovanie rozličných spôsobov bytia. Nesúhlasí s chápaním jednotného bytia – pralátky, ktorá všetko bytie vysvetľuje ( napr. Parmenides uznáva len statické bytie ). Platónovi vyčíta, že metódu určovania pojmov prevzal od Sokrata, oddeľuje od jednotlivých vecí a nezávisle od nich konštruuje svet ideí, teda druhý svet. Ten Aristoteles považuje za zbytočnú fikciu nereálneho sveta, ktorá je od zmyslového - reálneho sveta veľmi vzdialená. Namiesto pojmu Platónovej idei zavádza Aristoteles pojem substancie – podstaty. Bytie vypovedá o niečom, čo svojim spôsobom “je”, pričom jestvujú rozličné spôsoby vypovedania. Tieto rozličné druhy vypovedania získava Aristoteles abstrakciou z vypozorovaných jazykových vyjadrení. Aristoteles rozlišuje desať foriem výpovedí, kategórií: substancia, kvantita, kvalita, relácia, miesto, čas, poloha, stav, činnosť, trpnosť. Substancia existuje samostatne, naproti tomu akcidencie predpokladajú substanciu, aby sme ich mohli vyjadriť. Ich bytie narozdiel od bytia substancie, je odvodeným bytím. Napríklad byť okrúhly, kvalitatívne určuje bytie telesa. Predpokladá substanciu, o ktorej možeme povedať, že je okrúhla.Preto substancia je vzhľadom na čas, poznanie a pojem prvá, prvotná. Kategória substancie má výnimočné postavenie medzi ostatnými kategóriami.Všetky ostatné kategórie ju totiž predpokladajú.
Podstatu určuje Aristoteles dvojakým spôsobom: za prvú podstatu pokladá jednotlivú vec, za druhú druhy a rody. Bytie Aristoteles neprisudzuje len jednotlivým veciam, ale aj ich vlastnostiam – akcidenciám, ako aj druhom a rodom vecí. Medzi jednotlivými spôsobmi bytia jestvuje hierarchia.
Podstatu nejakej veci možno pochopiť ako jednotu látky ( hmoty, hýle ) a formy ( tvaru, éidos ).U človeka je látkou telo a formou jeho duša. Látka nemože existovať bez formy. Naopak forma može existovať nezávisle od látky ako formujúci princíp. Je to pojmová podstata a pôvodná substancia veci. Látka je to, z čoho podľa formy niečo vzniká. Preto látka je základom všetkého stávania ( vzniku a zániku ). Vzhľadom na formu je látka vždy relatívna.