Vždy sa pohybuje v určitom poriadku diskurzu a to čo tento poriadok prekračuje alebo sa mu vymyká, označuje naše myslenie za odchýlku, chce ho eliminovať tým, že ho vydáva za prejav nenormálneho a usiluje sa ho normalizovať a zdisciplinovať. V tom sa načrtáva úzka väzba vedenia a moci.

V práci Archeológia vedenia sa Foucault zaoberá metodologickou problematikou a dištancuje sa od štrukturalizmu. Predmetom jeho skúmania sa stáva diskurz a jeho formácie. V sedemdesiatych rokoch sa jeho teoretická práca jednoznačne zamerala na odhaľovanie mocenských vzťahov a stratégií v modernej spoločnosti. Sústredil sa na štúdium mechanizmov trestania, kontroly, na otázky disciplíny a normalizácie. Výsledkom bola jeho kniha Strážiť a trestať podáva v nej genealógiu komplexu inštitúcií a stratégií, ktorými sa prejavuje moc. Väznica sa tu včleňuje do mocenského systému stráženia a kontroly indivíduí. Inou podobou zavádzania mocenskej disciplíny sú. továrne, nemocnice, školy, kasárne. Patria sem však aj prejavy, ktoré predpokladajú disciplínu v myslení a poznaní, napríklad v humanitných vedách. Foucault sa pokúša rozbiť racionalistické ilúzie o slobodnom a nezávislom postavení samého vedenia.

Neskôr sa zameral na štúdium tých mocenských stratégií, ktoré prenikajú do vnútra jednotlivca a formujú jeho vzťah k sebe samému. Začal skúmať ľudskú sexualitu, v ktorej sa stretáva túžba, pôžitok a rozkoš s ovládaním seba samého a s ovládaním druhého. Vzťahy medzi mocou, vedením a sexualitou opísal v práci Dejiny sexuality ktorej tri zväzky vyšli v rokoch 1976 – 1984, štvrtý diel už nevyšiel.

Pozrime sa teraz bližšie ako Foucault chápal moc. Svoje názory a štúdie publikoval v knihe Foucault a moc. Keď sa povie moc akosi mimovoľne sa nám obvykle v mysli vybaví predstava vlády, štátnej byrokracie, polície, vojska a pod. Foucault sa osobitne zameriava na dve vplyvné a svojim spôsobom ukážkové koncepcie na právnu a represívnu teóriu moci.

Kritika právnej teórie moci.
Takmer od počiatku novoveku stáli proti sebe dva modely o usporiadaní spoločnosti: právny a vojnový model.
Tato teória sa opiera o niektoré ťažiskové pojmy, ako sú: prirodzený stav, prirodzený človek, prirodzená spoločnosť, prirodzený zákon, prirodzené práva a slobody, spoločenská zmluva a ďalšie. Spoločnosť pozostávajúca zo slobodných a rovnoprávnych jednotlivcov, ktorí disponujú určitými prirodzenými právami (právo na život, slobodu, majetok a zdravie). Zmyslom týchto práv bolo ukázať, že ľudia majú isté neodcudziteľné nároky, ktoré si môžu uplatňovať voči štátnej moci. Predpokladajú totiž, že všetci ľudia sa pôvodne narodili slobodní a rovnoprávni, a preto sú.