povinní poslúchať a podriaďovať sa iba takej štátnej moci, ktorej dali súhlas a pre ktorú sa dobrovoľne zriekli väčšej alebo menšej časti svojich prirodzených práv. Avšak s podmienkou, že štát svoju moc nikdy nezneužije proti ich spoločným záujmom. Kritika represívnej teórie moci

Jej venuje Foucault podstatnú časť svojej práce. Priznáva že sám sa pridržiaval represívnej teórie, keď predpokladal, že v dejinách najskôr existovalo živé, nespútané, mnohovravné a zároveň znepokojujúce šialenstvo, ktoré sa neskôr podarilo spoločnosti prostredníctvom mocenských mechanizmov potlačiť a umlčať. A tak sa zdá, že rozsiahlou kritikou represívnej teórie chcel Foucault predovšetkým demonštrovať svoj definitívny rozchod s vlastnými názormi na moc, ktoré zastával v predchádzajúcom období.
Foucault sa pokúsil zhrnúť základné tézy vzťahu moci k sexu:
1. moc je negáciou sexuality
2. moc ako pravidlo, zákon
3. moc ako zákaz
4. moc ako cenzúra a jej logika
5. moc ako homogénna štruktúra

Moc je represívna z dvoch hlavných teoretických dôvodov:
1. preto, že svojou povahou je mnohostranná – okrem potláčania môže aj tvoriť,
2. preto, že vyvoláva slasť, rozkoš. Veď koľko rozkoše prináša niekomu pocit, že môže iných ovládať. A koľko rozkoše zase iným spôsobuje pocit, že sú. ovládaní. Skrátka, človek miluje moc.

Spojitosť právnej a represívnej teórie moci. Moc ako suverenita.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že právna a represívna teória moci nemajú spolu takmer nič spoločné. Už aj preto, že si všímajú odlišné sféry sociálneho života: jedna – právo, druhá – sexualitu. Foucault však koriguje túto domnienku. Obe teórie považuje nielen za kompatibilné, ale v niektorých situáciách aj za zhodné. Ich spoločným menovateľom sú. predovšetkým tri predstavy – modely moci: moc ako zákon, moc ako útlak moc ako suverenita.

1. – Napriek istým rozdielom a špecifikám sa v oboch teóriách stretávame s jednou všeobecnou formou moci, ktorou je právo so svojou hrou dovoleného a zakázaného, prečinu a trestu. 2. – Predstava moci ako negatívnej inštitúcie, od ktorej sa musíme buď celkom oslobodiť, alebo ktorá by nás mala ovplyvňovať iba zvonka, bez narušenia vnútornej integrity osobnosti, je podľa Foucaultovho názoru tak hlboko zakorenená v západnej histórii a kultúre, že jej takmer nevyhnutne podľahli aj predstavitelia právnej teórie.




Foucaultova koncepcia moci

Zmena perspektívy

Moc je hlavne negatívna, čo na jednej strane predpokladá suveréna, ktorého úlohou je zakazovať, a na druhej subjekt, ktorý má istým spôsobom už len pritakávať tomuto zákazu.