Foucault netvrdí, že napríklad skúmanie štátu a jeho inštitúcií je irelevantné pre pochopenie moci. No takéto skúmanie, ak sa obmedzuje len na štúdium mocenských vzťahov v rámci štátnych inštitúcií, považuje za nevyhovujúce a nedostatočné.

Pojem moci a mocenských vzťahov

Prvou je oblasť, kde sú. predmetom moci veci a kde moc prejavuje schopnosť ich používať, spotrebovávať, meniť či ničiť. V tomto zmysle hovoríme o moci ako schopnosti – kapacite. A pretože takáto moc sa zase odvodzuje od schopností, ktoré sú. zabudované buď priamo v tele alebo v sprostredkujúcich nástrojoch, Foucault nazve celú spomínanú oblasť kapacitou predmetov, resp. oblasťou účelových aktivít.
Druhou je oblasť komunikácie, kde sa moc presadzuje pomocou jazyka, systému znakov, odovzdávania zmyslov a inými spôsobmi verbálnej a symbolickej komunikácie.
Treťou je oblasť samotných mocenských vzťahov, ktorá je predmetom Foucaultovej analýzy.

Tieto oblasti sa navzájom prekrývajú, podporujú a navzájom sa používajú ako nástroje, až napokon môžu vytvoriť regulované a riadené systémy, akési bloky , v ktorých vo vzájomnej zhode a súčinnosti vedľa seba funguje kapacita – komunikácia – moc.
Foucault považuje za špecifickú črtu mocenského vzťahu fakt, že niektorí ľudia môžu viac-menej úplne určovať správanie iných ľudí. V danom zmysle všeobecne definuje mocenský vzťah ako spôsob konania, ktorým jedni pôsobia na druhých. Tú istú definíciu môžeme vďaka terminológií pretlmočiť aj inak: mocenský vzťah je spôsob pôsobenia jedných na druhých. A to sa dá zase interpretovať i tak, že mocenský vzťah nie je jednostranný vzťah, kde jedna strana určuje spôsob konania druhej, ale že tu ide o vzájomné pôsobenie, resp. o vzájomné riadenie či ovládanie. V tejto súvislosti Foucault ponúka ešte jednu definíciu mocenského vzťahu, podľa ktorej tento vzťah predstavuje súbor pôsobení na iné možné pôsobenia. Hlavné charakteristiky moci a mocenských vzťahov

Moc a mocenské vzťahy sú. intencionálne a zároveň nesubjektívne.
Moc a mocenské vzťahy nemajú zmysel a predsa sa nedá povedať, že sú. absurdné. Nemajú nositeľa a predsa majú smer. Sú. intencionálne, lebo vďaka ustavične prebiehajúcim bojom o moc a v rámci nich uplatňovaniu rôznych mocenských taktík a stratégií sú. mocenské vzťahy skrz - naskrz preniknuté zámerom, ktorý načrtáva obrysy ich celkového usporiadania. Moc je nesubjektívna v prvom rade preto, lebo vždy tvorí vzťah medzi silami, ktorý sa nastoľuje obyčajne v tichej neviditeľnej vojne. Kto bojuje? Proti komu? apod. Foucaultove odpovede neodkazujú na žiadny subjekt.