Samozrejme, že tieto aspekty vplývajú na psychiku človeka. Človek, ktorého práca neteší ju má značne podlomenú, pretože sa čím ďalej tým viac prikláňa k pesimizmu. A práve vtedy, keď začína človek rozmýšľať pesimisticky, nastupuje "na trón" pán stres. Zo stresu sú ľudia často nervózni až podráždení, ba dokonca aj agresívni. A takéto postoje k okoliu ho pomaly, ale isto vylučujú zo spoločnosti. A tak človek ostáva sám. Vtedy sa už začne prejavovať silný stres, pretože človek je nielen nespokojný s prácou, ale ani ho neteší, ale si už ani s ľuďmi prestáva rozumieť a reálne si uvedomuje, že ak to bude pokračovať takto ďalej, bude sám, ako prst na ruke. A keď je človek sám, už ho absolútne nič nebaví, zanedbáva aj sám seba a pomaly, ale isto "rieši" svoje problémy alkoholom, alebo inými rôznymi omamnými látkami. Neskôr tomu prepadne natoľko, že si už bez toho nevie predstaviť život. A miera sa dovŕši tým, že napríklad kvôli alkoholu príde i o prácu. Hoci aj bola práca hociako nevýhodná, ale bola to práca, súčasť jeho života, za ktorú dostal aspoň pár korún. A teraz je aj toto preč. Už neostalo nič z toho, čo bolo predtým. A ako toto všetko len môže skončiť? No zamyslite sa, koľko lúpežných prepadnutí, samovrážd, vrážd a násilností je v dnešnom svete. Čo myslíte, čo je dôvodom?

Zas na druhej strane, nie všetko vždy dopadne takto. Tí, čo majú prácu a sú aj spokojní, sú vo výhode. Vedú príkladný usporiadaný rodinný život, tešia sa zo života, zo svojej rodiny. Teda keď sú šťastní, tak logicky musia aj myslieť optimisticky, teda pozitívne. A toto je to hlavné. Myslieť optimisticky a pozitívne. Vo všetkom zlom vidieť aj čosi dobré. Aj ja to tak beriem. A to je jediné, čo mi pomáha prežiť každý deň.

Ale čo tí, ktorí prácu nemajú? Myslím si, že sa ich život podobá ľuďom - pesimistom. Ale je tu 1 zásadný rozdiel. A to je ten, že títo ľudia majú celý deň pre seba a pre rodinu, ale často si to nevážia. Veď keď už práca nie je, tak aspoň rodina ho môže napĺňať, a keď je šťastie v rodine, tak sa zabúda na ostatné problémy.

Čo na toto všetko hovoríte? vidíte, ako dokáže jedno jediné slovo zmeniť osudy a zmýšľania ľudí? Vraví sa, že ako si život zariadiš, taký ho budeš mať. Preto sa ho snažím prežiť naplno, hoci aj s kopou prekážok. Hlavné je, aby som žil a prežil. Dívam sa na veci s nadhľadom - teda zväčša optimisticky. A to je už šťastie samo o sebe mať v sebe takýto dar. Pretože keby som si mal všetko pripúšťať k telu, tak by som bol len obyčajný zatrpknutý pesimista.