Práca a jej vplyv na ľudí

Práca - čo to vlastne je? V dnešnej dobe je to hádam najviac skloňované slovo. Podľa ekonomiky to je v skratke cieľavedomá činnosť ľudí, zameraná na produkciu statkov a služieb. Ale čo znamená toto slovo pre obyčajného človeka v bežnom živote? Živobytie? Sebarealizáciu? Pre každého znamená niečo iné. V podstate sa všetky odpovede podobajú a zhodujú. Práca to nie je len také obyčajné slovo. Toto slov je iné ako ostatné slová, pretože pre každého je toto slovo v dnešnej dobe ako sväté. Každý vie, aká je dnes zlá situácia, a každý je rád, ak má vôbec nejakú prácu. Ale ako to vplýva na naše životy? Touto otázkou sa budem chvíľu zaoberať. Možno sa vám moje domnienky nebudú páčiť, ale v každom prípade je to len a len môj názor, každý sa na to môže pozerať inak.

Každá práca vplýva na človeka inak. Napríklad aj rovnaká práca dvoch ľudí môže na každého z nich vplývať úplne inak. Záleží od okolností, ktoré sa dejú okolo človeka a udalostí, ktoré sa odohrávajú v tej-ktorej časti jeho života. Hovorí sa , že keď máš prácu, máš všetko. Je to však pravda? Podľa toho, z akého hľadiska sa na to pozeráme, to môže byť , ale aj nemusí byť pravda. Ako každý vie, každá stránka má svoje klady a svoje zápory. Napríklad aj to, že človek má prácu, nemusí ešte znamenať, že je šťastný alebo spokojný. Zo svojej skúsenosti viem, že to tak nie je. Každé ráno cestujem veľmi skoro ráno a domov chodím neskoro večer. A toto len za minimálnu mzdu. No uznajte, akú ja môžem mať radosť z práce? A aký život mám? Nechcem sa ľutovať, pretože v takejto situácii je mnoho ľudí. Ale jedno je isté. Zo života nemám takmer nič. Aj keď prídem domov, do spoločnosti sa mi už vôbec nechce. Domov chodím akurát spať. A keby som si mal predstaviť, že by som bol v tejto situácii rodičom, mám deti a manželku , tak to vidím veľmi biedne. Človek predsa potrebuje rodinný život, ale aj spoločenský život. Aký je to život chodiť domov neskoro a nemať čas ani na vlastnú rodinu a svoje koníčky? Fuj, zahnajme túto hroznú predstavu a venujme sa tej krajšej druhej stránke veci. Na druhej strane sú tisíce ľudí, ktorí sa tešia z práce a vlastne majú sa aj prečo. Chodia domov okolo poobedia, vidia svoje deti prichádzať zo školy, ak sú samozrejme vo zväzku manželskom, tešia sa s rodinou, majú čas aj na seba a svoje koníčky. Platovo to možno nie je ani tak ružové, ale nie sú aspoň tak v strese, ako napríklad ľudia, ktorí žijú len s tým, že večer prídu domov neskoro, za chvíľu idú spať, pretože ráno skoro vstávajú.

Samozrejme, že tieto aspekty vplývajú na psychiku človeka. Človek, ktorého práca neteší ju má značne podlomenú, pretože sa čím ďalej tým viac prikláňa k pesimizmu. A práve vtedy, keď začína človek rozmýšľať pesimisticky, nastupuje "na trón" pán stres. Zo stresu sú ľudia často nervózni až podráždení, ba dokonca aj agresívni. A takéto postoje k okoliu ho pomaly, ale isto vylučujú zo spoločnosti. A tak človek ostáva sám. Vtedy sa už začne prejavovať silný stres, pretože človek je nielen nespokojný s prácou, ale ani ho neteší, ale si už ani s ľuďmi prestáva rozumieť a reálne si uvedomuje, že ak to bude pokračovať takto ďalej, bude sám, ako prst na ruke. A keď je človek sám, už ho absolútne nič nebaví, zanedbáva aj sám seba a pomaly, ale isto "rieši" svoje problémy alkoholom, alebo inými rôznymi omamnými látkami. Neskôr tomu prepadne natoľko, že si už bez toho nevie predstaviť život. A miera sa dovŕši tým, že napríklad kvôli alkoholu príde i o prácu. Hoci aj bola práca hociako nevýhodná, ale bola to práca, súčasť jeho života, za ktorú dostal aspoň pár korún. A teraz je aj toto preč. Už neostalo nič z toho, čo bolo predtým. A ako toto všetko len môže skončiť? No zamyslite sa, koľko lúpežných prepadnutí, samovrážd, vrážd a násilností je v dnešnom svete. Čo myslíte, čo je dôvodom?

Zas na druhej strane, nie všetko vždy dopadne takto. Tí, čo majú prácu a sú aj spokojní, sú vo výhode. Vedú príkladný usporiadaný rodinný život, tešia sa zo života, zo svojej rodiny. Teda keď sú šťastní, tak logicky musia aj myslieť optimisticky, teda pozitívne. A toto je to hlavné. Myslieť optimisticky a pozitívne. Vo všetkom zlom vidieť aj čosi dobré. Aj ja to tak beriem. A to je jediné, čo mi pomáha prežiť každý deň.

Ale čo tí, ktorí prácu nemajú? Myslím si, že sa ich život podobá ľuďom - pesimistom. Ale je tu 1 zásadný rozdiel. A to je ten, že títo ľudia majú celý deň pre seba a pre rodinu, ale často si to nevážia. Veď keď už práca nie je, tak aspoň rodina ho môže napĺňať, a keď je šťastie v rodine, tak sa zabúda na ostatné problémy.

Čo na toto všetko hovoríte? vidíte, ako dokáže jedno jediné slovo zmeniť osudy a zmýšľania ľudí? Vraví sa, že ako si život zariadiš, taký ho budeš mať. Preto sa ho snažím prežiť naplno, hoci aj s kopou prekážok. Hlavné je, aby som žil a prežil. Dívam sa na veci s nadhľadom - teda zväčša optimisticky. A to je už šťastie samo o sebe mať v sebe takýto dar. Pretože keby som si mal všetko pripúšťať k telu, tak by som bol len obyčajný zatrpknutý pesimista.

Takto ma majú všetci radi, hlavne kvôli optimizmu, lebo rozosievam dobrú náladu a pozitívne myslenie. A ja mám rád tiež všetkých. Žijem s tým, že zajtra slnko vyjde. A ako ste na tom vy?.