Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že sme sa dohodli na tom, že ak je nám niečo milé, príjemné, prospešné pomenujeme to ako dobré a ak je to naopak je to zlé. A teraz bližšie k tomu, či je možné definovať filozofiu. Musím sa otvorene priznať, že nie veľmi ba pravdupovediac vôbec nerozumiem tejto otázke. Filozofia už predsa definovaná je?! Veď definícia ju predsa konštatuje, vymedzuje aký má význam. Už sme sa na tom raz dohodli a zrejme preto, lebo s ňou máme istú empirickú skúsenosť. Iba že by sa časom táto skúsenosť menila a my by sme v nej ešte objavili čosi iné, respektíve už niečo nenašli. To už je ale potom na fundovanej vedeckej obci, aby sa dohodla, či niečo v jej definícií zmení, alebo doplní či vynechá. Skôr zmysluplnejšie a logickejšie mi pripadá rozmýšľať o tom, k čomu je filozofia dobrá. No najskôr je asi na mieste otázka, či je vôbec „dobrá“. Ak má byť dobrá tak potom by sme sa mali podľa vyššie uvedenej definície tešiť z jej výsledkov, mala by nás napĺňať, prispievať k blahu, byť nasledovania hodná a čo je asi najdôležitejšie, mali by sme byť s ňou spokojný. Ak je to tak, potom filozofia dobrá je a ak nie tak dobrá nie je. Aké jednoduché. Lenže slová ako teší, uspokojuje, napĺňa predsa pomenúvajú čisto subjektívne pocity. Veď určite je továrnik spokojný a teší sa, keď mu fabrika prosperuje. Ale tešia sa aj jeho zamestnanci, ktorým meškajú výplaty, ktoré sú tesne nad úrovňou životného minima? Určite nie, tak je to potom dobré, alebo zlé, že fabrika prosperuje? Možno je dobré iba to čo ako potešenie a uspokojenie vníma väčšina spoločenstva. Teda v tomto prípade, keby mali vyššie platy a na čas zamestnanci. To by potom viac ľudí hovorilo, že to je dobré. A skutočne by to bolo dobré? Aj vtedy, keby fabrika vyrábala zbrane do krajín, kde zomierajú ľudia? Je to dobré mať takéto fabriky? Aj keď dávajú ľuďom prácu.?! Tak potom koľko ľudí sa teší a raduje z toho, že daná konkrétna fabrika prosperuje? Je viac zamestnancov či tých ktorí trpia vojnou, pričinením aj robotníkov fabriky na zbrane i keď nepriamo. Dobré či zlé? A takto by sme sa mohli pýtať dlho. Zdá sa to byť začarovaný kruh. Dosť mi tieto málo zmyselné otázky pripomínajú prednášky z filozofie. Viac menej si filozofiu ako vedný odbor vážim, veď čo môže byť ušľachtilejšie ako „láska k múdrosti“ či „priblíženie sa k pravde“? Čo, ale zistíme ak na chvíľu prestaneme filozofovať a pokúsime sa o odpovede. A keďže so subjektívnymi pohľadmi sa k pravde priblížime len málo, pozrime sa na celkový rozmer veci. Ako ale zhodnotiť skutočnú podstatu vecí bez toho aby náš ľudský pohľad zavážil čo najmenej? Nuž jednoducho. Veď sme už dávno na to prišli.