Predsa matematikou, ktorá je ako jediný nami poznateľný univerzálny jazyk „Kozmu“ a dokazuje nám to každým dňom. Niekto by mohol namietať, že matematikou sa popísať všetko nedá. Súhlasím. Ale skúsme aspoň pripustiť, že „zatiaľ“ aj keď sa nám to môže zdať nepredstaviteľné tak to neznamená, že je to nereálne. No pýtam sa: „Je to málo ak sa vieme pozrieť objektívne na svet- neživý, fyzický (biologický) život i na vnútorný svet našich myšlienok a prianí a tiež na spoločnosť v ktorej žijeme?“ To všetko nám matematika umožňuje. Najväčšie uplatnenie dosiahol tento jazyk vo fyzike a je právom nazývaný na jednej strane kráľovnou, na druhej strane služobníkom prírodných vied. Zaoberá sa síce výlučne vzájomnými vzťahmi medzi pojmami bez toho, aby uvažovala o vzťahu týchto pojmov ku skúsenosti, no na to je tu fyzika, aby týmto matematickým pojmom dala fyzikálny obsah až tým, že jasne určí ich vzťah k objektom skúsenosti. Pre názornosť uvediem malý príklad ktorý sa s obľubou používa na prijímacích pohovoroch z matematiky na vysoké školy. Znie približne takto: „Koľko metrov musí Achyles prebehnúť aby dobehol korytnačku s ktorou začne pretek v rovnaký čas, pričom korytnačka má náskok 10 metrov?“ Pomerne jednoduchým matematickým výpočtom sa dostaneme k výsledku, že ju nedobehne nikdy, pretože vždy keď sa k nej Achyles priblíži o nejakú vzdialenosť ona sa od neho vzdiali, síce o menšiu ako sa on k nej priblíži, ale predsa len vzdiali. Takže matematicky sa k nej síce približuje, no korytnačka mu stále uniká a on ju dobehne niekde v nekonečne. Ťažko by sme však mohli súhlasiť s tým, že by to takto prebiehalo aj vtedy, keď by sme tento experiment skutočne zrealizovali. My teda potrebujeme dať tomuto deju reálny rozmer a tak aj vzhľadom k tomu, že nepoznáme rýchlosť ani jedného účastníka preteku, pomocou fyzikálneho výpočtu dostaneme výsledok síce čisto teoretický, ale reálny a to je 11,111- metra. A vyjadrili sme to tým istým jazykom, len sme mu určili jasný vzťah k skúmanému objektu skúsenosti. Je to jazyk, ktorý si ľudstvo nevymyslelo, ale naň prišlo a už dnes si dovolím vysloviť hypotézu, že na základe tohto jazyka vývoj odboru fyziky speje od situácie, keď fyzika bola jedinou vedou o prírode, k situácii, keď bude bázou, na ktorej sa zintegrujú všetky nie len prírodné, ale aj vedné odbory. A tak na základe toho, čo všetko nám úžasný jazyk Kozmu prezrádza o nás a našom poznateľnom svete, sa môžeme objektívne i keď so subjektívnymi pocitmi pozrieť a nahliadnuť k skutočnej podstate vecí.