Je možné definovať filozofiu a určiť k čomu je dobrá?

Téma: Je možné definovať filozofiu a určiť k čomu je dobrá?
Vypracoval: Kamil Vargovský


Motto referátu: Vždy som pokladal za zmysluplné,
iba hľadanie objektívneho.
(Albert Enstein)

Áno, ak máme záujem o čomkoľvek uvažovať istým smerom, je dôležitá definícia pojmov, aby mohlo byť hneď od začiatku zrejmé čo sa pod danými termínmi myslí. V nadpise mojej témy sú tri základné termíny „definícia“, „filozofia“ a dobrá resp. „dobro“.
Takže čo k nim uvádza literatúra:

definícia- vymedzenie významu nejakého výrazu; logická operácia, postup formulovania kritérií rozlíšenia skúmanej entity od iných entít (špecifikácia entity) konštatovania entít, používania entity a vyjadrovania špecifík významového útvaru, napríklad pojmu. Definíciu možno chápať ako skratkovitú dohodu, druh stanovenia, ako používať slovo, znak, pojem, alebo druh opisu ich významu.

filozofia - pôvodne láska k múdrosti alebo hľadanie múdrosti;
- teória alebo logická analýza princípov, o ktoré sa opiera konanie, myslenie, poznanie a na ktorých spočíva povaha sveta: filozofia zahrnuje etiku, estetiku, logiku, metafyziku, ontológiu ďalšie filozofické disciplíny. - všeobecné princípy alebo zákony takých oblastí, ako poznanie, činnosť atď. (filozofia ekonómie). Hoci sa filozof necháva viesť poznatkom, že nemožno vedieť nič definitívne zaručené, predsa len sa oduševňuje želaním priblížiť sa k pravde alebo múdrosti. Lenže filozofia nikdy neopúšťa pochybovanie, či dosiahne tento cieľ. Filozofia je myšlienkové úsilie, ktoré sa zameriava na najvšeobecnejšie princípy bytia a usiluje sa určiť tieto princípy v ich všeobecnosti. dobro- to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.

Keďže sme si definovali dobro a chceme uvažovať o niečom či je dobré určite nebude od veci zadefinovať si i jeho protiklad „zlo“.
zlo- všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote; všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí; protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla. Zlo je to, čo škodí - najmä to, čo škodí druhým alebo druhému (vrátane mimoľudského).
Takže toľko literatúra.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že sme sa dohodli na tom, že ak je nám niečo milé, príjemné, prospešné pomenujeme to ako dobré a ak je to naopak je to zlé. A teraz bližšie k tomu, či je možné definovať filozofiu. Musím sa otvorene priznať, že nie veľmi ba pravdupovediac vôbec nerozumiem tejto otázke. Filozofia už predsa definovaná je?! Veď definícia ju predsa konštatuje, vymedzuje aký má význam. Už sme sa na tom raz dohodli a zrejme preto, lebo s ňou máme istú empirickú skúsenosť. Iba že by sa časom táto skúsenosť menila a my by sme v nej ešte objavili čosi iné, respektíve už niečo nenašli. To už je ale potom na fundovanej vedeckej obci, aby sa dohodla, či niečo v jej definícií zmení, alebo doplní či vynechá. Skôr zmysluplnejšie a logickejšie mi pripadá rozmýšľať o tom, k čomu je filozofia dobrá. No najskôr je asi na mieste otázka, či je vôbec „dobrá“. Ak má byť dobrá tak potom by sme sa mali podľa vyššie uvedenej definície tešiť z jej výsledkov, mala by nás napĺňať, prispievať k blahu, byť nasledovania hodná a čo je asi najdôležitejšie, mali by sme byť s ňou spokojný. Ak je to tak, potom filozofia dobrá je a ak nie tak dobrá nie je. Aké jednoduché. Lenže slová ako teší, uspokojuje, napĺňa predsa pomenúvajú čisto subjektívne pocity. Veď určite je továrnik spokojný a teší sa, keď mu fabrika prosperuje. Ale tešia sa aj jeho zamestnanci, ktorým meškajú výplaty, ktoré sú tesne nad úrovňou životného minima? Určite nie, tak je to potom dobré, alebo zlé, že fabrika prosperuje? Možno je dobré iba to čo ako potešenie a uspokojenie vníma väčšina spoločenstva. Teda v tomto prípade, keby mali vyššie platy a na čas zamestnanci. To by potom viac ľudí hovorilo, že to je dobré. A skutočne by to bolo dobré? Aj vtedy, keby fabrika vyrábala zbrane do krajín, kde zomierajú ľudia? Je to dobré mať takéto fabriky? Aj keď dávajú ľuďom prácu.?! Tak potom koľko ľudí sa teší a raduje z toho, že daná konkrétna fabrika prosperuje? Je viac zamestnancov či tých ktorí trpia vojnou, pričinením aj robotníkov fabriky na zbrane i keď nepriamo. Dobré či zlé? A takto by sme sa mohli pýtať dlho. Zdá sa to byť začarovaný kruh. Dosť mi tieto málo zmyselné otázky pripomínajú prednášky z filozofie. Viac menej si filozofiu ako vedný odbor vážim, veď čo môže byť ušľachtilejšie ako „láska k múdrosti“ či „priblíženie sa k pravde“? Čo, ale zistíme ak na chvíľu prestaneme filozofovať a pokúsime sa o odpovede. A keďže so subjektívnymi pohľadmi sa k pravde priblížime len málo, pozrime sa na celkový rozmer veci. Ako ale zhodnotiť skutočnú podstatu vecí bez toho aby náš ľudský pohľad zavážil čo najmenej? Nuž jednoducho. Veď sme už dávno na to prišli.

Predsa matematikou, ktorá je ako jediný nami poznateľný univerzálny jazyk „Kozmu“ a dokazuje nám to každým dňom. Niekto by mohol namietať, že matematikou sa popísať všetko nedá. Súhlasím. Ale skúsme aspoň pripustiť, že „zatiaľ“ aj keď sa nám to môže zdať nepredstaviteľné tak to neznamená, že je to nereálne. No pýtam sa: „Je to málo ak sa vieme pozrieť objektívne na svet- neživý, fyzický (biologický) život i na vnútorný svet našich myšlienok a prianí a tiež na spoločnosť v ktorej žijeme?“ To všetko nám matematika umožňuje. Najväčšie uplatnenie dosiahol tento jazyk vo fyzike a je právom nazývaný na jednej strane kráľovnou, na druhej strane služobníkom prírodných vied. Zaoberá sa síce výlučne vzájomnými vzťahmi medzi pojmami bez toho, aby uvažovala o vzťahu týchto pojmov ku skúsenosti, no na to je tu fyzika, aby týmto matematickým pojmom dala fyzikálny obsah až tým, že jasne určí ich vzťah k objektom skúsenosti. Pre názornosť uvediem malý príklad ktorý sa s obľubou používa na prijímacích pohovoroch z matematiky na vysoké školy. Znie približne takto: „Koľko metrov musí Achyles prebehnúť aby dobehol korytnačku s ktorou začne pretek v rovnaký čas, pričom korytnačka má náskok 10 metrov?“ Pomerne jednoduchým matematickým výpočtom sa dostaneme k výsledku, že ju nedobehne nikdy, pretože vždy keď sa k nej Achyles priblíži o nejakú vzdialenosť ona sa od neho vzdiali, síce o menšiu ako sa on k nej priblíži, ale predsa len vzdiali. Takže matematicky sa k nej síce približuje, no korytnačka mu stále uniká a on ju dobehne niekde v nekonečne. Ťažko by sme však mohli súhlasiť s tým, že by to takto prebiehalo aj vtedy, keď by sme tento experiment skutočne zrealizovali. My teda potrebujeme dať tomuto deju reálny rozmer a tak aj vzhľadom k tomu, že nepoznáme rýchlosť ani jedného účastníka preteku, pomocou fyzikálneho výpočtu dostaneme výsledok síce čisto teoretický, ale reálny a to je 11,111- metra. A vyjadrili sme to tým istým jazykom, len sme mu určili jasný vzťah k skúmanému objektu skúsenosti. Je to jazyk, ktorý si ľudstvo nevymyslelo, ale naň prišlo a už dnes si dovolím vysloviť hypotézu, že na základe tohto jazyka vývoj odboru fyziky speje od situácie, keď fyzika bola jedinou vedou o prírode, k situácii, keď bude bázou, na ktorej sa zintegrujú všetky nie len prírodné, ale aj vedné odbory. A tak na základe toho, čo všetko nám úžasný jazyk Kozmu prezrádza o nás a našom poznateľnom svete, sa môžeme objektívne i keď so subjektívnymi pocitmi pozrieť a nahliadnuť k skutočnej podstate vecí.

A čo nám to vlastne prezrádza?
Predstavuje povahu Vesmíru, fungovanie jeho systému a „čo sme vo Vesmíre“, že náš organizmus je vybudovaný z rovnakého materiálu, rovnakými silami a podlieha rovnakým fyzikálnym a chemickým zákonom ako všetky veci v ňom. Že stavebným materiálom pre všetky veci vo vesmíre (živé i neživé) sú elementárne častice (ľudský mozog má práve toľko elementárnych častíc ako 1,5kg ťažký kameň, rozdiel nie je v stavebnom materiály, ale v jeho usporiadaní). A usporiadanie je príčinou rozdielov. Duchovná činnosť sa však z fyzikálnych procesov odvodiť nedá, no treba povedať, že ani všetky zatiaľ nepoznáme. Ale vieme, že v ľudskej „psyche“ fungujú určité princípy (zákony) a tie isté princípy a zákony fungujú aj v ľudskom tele, okolitej prírode či vo Vesmíre. Poznáme princíp, ktorý má úlohu „riaditeľa“ prírodných procesov zabezpečujúceho vývoj sveta trvalo jedným smerom a že platí pri všetkých spontánnych procesoch univerzálne a nevratne. A na základe týchto poznatkov môžeme analyzovať princípy, o ktoré sa opiera konanie, myslenie, poznanie a na ktorých spočíva povaha sveta ktorú filozofia hľadá a tiež, že je to len otázka vývinu, kedy ľudia pochopia a pocítia tú úchvatnú silu univerzálnej existencie. Čo nám však chýba? Je to pochopenie hlbokých a všeobecne platných SÚVISLOSTÍ nie znalosť samej zákonitosti. A práve tu je miesto pre filozofiu ako vedu, ktorá zovšeobecňuje poznatky získané ostatnými vedami. Nech už si dáva otázky na ktoré odpovedať dokáže či nie, je dôležité, že existuje, pracuje a nestagnuje, ale že sa vyvíja. A to robí či si to uvedomuje, alebo nie tak ako sa vyvíja aj všetko ostatné čo je súčasťou nás samých, či okolitého prostredia. A to preto, že v jazyku Kozmu sme sa dočítali, že povaha reálneho sveta svojou podstatou vždy zvyšuje kvalitu celého systému smerom k dokonalejším a zložitejším štruktúram na základe vzájomného vylučovania a nesúladu protikladov. To ma oprávňuje konštatovať, že filozofia je dobrá k všeobecnému rozvoju ľudskej bytosti ako takej, tak ako všetko ostatné čo existuje.