Ako sa však prepracovať od pohľadu na krásne veci k idei krásna? To je cesta hľadania, ktorej v Symposiu, v tejto „nadšenej chvále krásy“ , dáva Platón meno erós.
Symposion
Symposion sa vo všeobecnosti zaraďuje medzi zrelé Platónove dialógy, v ktorých je už vypracované učenie o ideách ako reálnych predmetoch myslenia a poznania a formuje sa náuka o anaméze a metempsychóze. V tejto fáze sa najviac prejavujú vplyvy pythagoreizmu a orfizmu. Platón z orfizmu čerpal aj predstavu o erótovi ako o svetovom princípe, ktorý je otcom vesmíru, bohov aj ľudí. Ironicky ju spracoval Aristofanés v komédii Vtáky (693-713):
“Byl nejprve Chaos a pravěká Noc
a Temnoty, Tartaros širý,
a nebylo nebe ni země ni vzduch.
Tu v klíně nesmírných Temnot
se pohnula černavokřídlá Noc
a prvotní zrodila vejce,
a z toho vejce, jak ubíhal čas,
pak vypučel toužebný Erós:
zář perutí zlatých mu zdobila šíj,
byl podoben vichřice vírům.
S ním v rozlehlém Tartaru za noční tmy
se spojil kdys perutný Chaos
a z toho spojení vznikl náš rod,
my první jsme spatřili světlo!
Rod nesmrtelných bohů se nezjevil dřív,
než Erós v lásce vše smísil.
A jak se tak společně mísilo vše,
vznik vesmír: okeán, nebe
a země a bohů blažených rod.
Nuž, my jsme nejstarší ze všech,
jež za bohy blažené pokládá svět,
a z mnohých věcí je zjevno,
že zrodil nás Erós...“
Erós hral v antickej kultúre pomerne dôležitú úlohu, čo sa osobitne prejavovalo v rozličných kozmogonických koncepciách. Pohľad naň sa vyvíjal súčasne so zabstraktnením predstáv v gréckej literatúre a umení. Stal sa stelesnením lásky, plodivej mužskej sily. Homér ho ako božstvo ešte nepozná. Prvýkrát ho spomína Hésiodos vo svojej Theogónii ako nesplodeného boha lásky a krásy, teda ako plodivý princíp. Hovorí o ňom ako o „najkrajšom medzi nesmrteľnými bohmi“. Simónidés ho uvádza ako syna maloázijskej bohyne lásky Afrodity a boha vojny Area, čím sa predstava o ňom značne antropomorfizuje. Napokon sa erós prevtelil do komickej figúry okrídleného a ozbrojeného mladíka, poslušného plánom svojej chtivej matky. Ani v samotnom dialógu Symposion nie je pojem erós celkom jasný a jednoduchý. Súvisí to so slovesom erân (milovať, túžiť), ktoré sa v gréčtine viaže s objektovým genitívom. Takže v rôznych súvislostiach sa môže preložiť buď ako túžiť po niečom alebo milovať niečo. S tým samozrejme súvisia rôzne problémy pri prekladaní diela. Erós sa môže chápať ako láska, túžba, niekedy je potrebné ho preložiť jednoducho ako erós alebo sa tiež môže vzťahovať na Eróta ako božstvo. To uvidíme, keď budeme hovoriť o jednotlivých koncepciách eróta v dialógu Symposion. Symposion sa väčšinou nepresne prekladá ako „hostina“, aj keď v pravom slova zmysle označuje spoločenské posedenie mužov po jej skončení, spojené s pitím vína. Obyčajne sa zvolil jeden predsedajúci (lat. magister bibendi, gr.