To, čo ľudia rozumejú pod pojmom láska, je vlastne iba synekdocha, podobne ako slovo poiésis. Istotne, ako to už bolo povedané, sa erós prejavuje aj ako pohlavná či telesná náklonnosť, ako to zodpovedá bežne prijatej koncepcii eróta. No láska (erós) je aj obdiv umelca k svojmu dielu, túžba po múdrosti; „je to plodenie v krásnom, a to telesné i duševné“ (206 B). Keďže „láska je túžba mať natrvalo dobro“ (206 A), erós je teda v absolútnom zmysle túžbou po nesmrteľnosti. Práve svojou povahou plodenia, plodivej energie smeruje k horizontu nesmrteľnosti. Zo Sókratovho výkladu možno stále zrejmejšie vypozorovať, že erós je „plodivý pud“ (206 C), usídlený v duši človeka ako psycho-fyzický princíp. Erós sa rovnako manifestuje aj u zvierat ako snaha zachovať rod (telesné plodenie). Dôkazom snahy dosiahnuť nesmrteľnosť u ľudí sú ich slávne skutky, vykonané v nádeji na dosiahnutie večnej slávy alebo umelecké diela ako plody intelektu. Diotima uvádza Sókrata čoraz hlbšie do tajomstva erotického zasvätenia. Cieľom tejto cesty je objavenie a kontemplácia idey krásna. „Ten ide správne po ceste lásky alebo sa dá iným viesť, kto začína od tunajších krásnych vecí a pre dosiahnutie onoho krásna ustavične stúpa ako po stupňoch, od jedného k dvom a od dvoch ku všetkým krásnym telám, od krásnych tiel ku krásnym činnostiam, od činnosti ku krásnym poznatkom a od poznatkov napokon k onomu poznatku, ktorý je poznatkom práve len onoho krásna, aby napokon poznal, čo je krása“ (211 C). Vidíme teda, že tak, ako sa cesta lásky začína skúsenosťou krásneho, tak má privádzať k ideálnemu krásnu, k nemennej a večnej idei, o ktorej Platón ústami Diotimy hovorí: „Kto sa teda na ceste k láske dá priviesť až sem a postupne a správne pozoruje javy krásna, ten, približujúc sa až k vrcholu erotického zasvätenia, odrazu uvidí čosi svojou prirodzenosťou obdivuhodne krásne, to krásno, Sókratés, pre ktoré sa podstupovali všetky predchádzajúce útrapy, ktoré je, po prvé, večné a ani nevzniká, ani nezaniká, ani sa nezväčšuje, ani ho neubúda, ďalej krásno, ktoré nie je z jednej strany krásne, z druhej však škaredé, ani raz krásne, raz zase nie, ani v jednom vzťahu krásne, v druhom však škaredé, ani tu krásne, tam zase škaredé, jedným ľuďom krásne, druhým však škaredé.