Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Niektoré aspekty pojmu erós v platónových dialógoch symposion a faidros
Dátum pridania: | 15.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | orso | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 159 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 18m 20s |
Pomalé čítanie: | 27m 30s |
To, čo ľudia rozumejú pod pojmom láska, je vlastne iba synekdocha, podobne ako slovo poiésis. Istotne, ako to už bolo povedané, sa erós prejavuje aj ako pohlavná či telesná náklonnosť, ako to zodpovedá bežne prijatej koncepcii eróta. No láska (erós) je aj obdiv umelca k svojmu dielu, túžba po múdrosti; „je to plodenie v krásnom, a to telesné i duševné“ (206 B). Keďže „láska je túžba mať natrvalo dobro“ (206 A), erós je teda v absolútnom zmysle túžbou po nesmrteľnosti. Práve svojou povahou plodenia, plodivej energie smeruje k horizontu nesmrteľnosti. Zo Sókratovho výkladu možno stále zrejmejšie vypozorovať, že erós je „plodivý pud“ (206 C), usídlený v duši človeka ako psycho-fyzický princíp. Erós sa rovnako manifestuje aj u zvierat ako snaha zachovať rod (telesné plodenie). Dôkazom snahy dosiahnuť nesmrteľnosť u ľudí sú ich slávne skutky, vykonané v nádeji na dosiahnutie večnej slávy alebo umelecké diela ako plody intelektu. Diotima uvádza Sókrata čoraz hlbšie do tajomstva erotického zasvätenia. Cieľom tejto cesty je objavenie a kontemplácia idey krásna. „Ten ide správne po ceste lásky alebo sa dá iným viesť, kto začína od tunajších krásnych vecí a pre dosiahnutie onoho krásna ustavične stúpa ako po stupňoch, od jedného k dvom a od dvoch ku všetkým krásnym telám, od krásnych tiel ku krásnym činnostiam, od činnosti ku krásnym poznatkom a od poznatkov napokon k onomu poznatku, ktorý je poznatkom práve len onoho krásna, aby napokon poznal, čo je krása“ (211 C). Vidíme teda, že tak, ako sa cesta lásky začína skúsenosťou krásneho, tak má privádzať k ideálnemu krásnu, k nemennej a večnej idei, o ktorej Platón ústami Diotimy hovorí: „Kto sa teda na ceste k láske dá priviesť až sem a postupne a správne pozoruje javy krásna, ten, približujúc sa až k vrcholu erotického zasvätenia, odrazu uvidí čosi svojou prirodzenosťou obdivuhodne krásne, to krásno, Sókratés, pre ktoré sa podstupovali všetky predchádzajúce útrapy, ktoré je, po prvé, večné a ani nevzniká, ani nezaniká, ani sa nezväčšuje, ani ho neubúda, ďalej krásno, ktoré nie je z jednej strany krásne, z druhej však škaredé, ani raz krásne, raz zase nie, ani v jednom vzťahu krásne, v druhom však škaredé, ani tu krásne, tam zase škaredé, jedným ľuďom krásne, druhým však škaredé.
Zdroje: ABC antiky, vyd. Ivo Železný, Praha 1999., Antická próza (Dialóg a satira), Odeon, Praha 1997., Antológia z diel filozofov (Predsokratovci a Platón), Iris, Bratislava 1998 (cit. prekl. od J. Špaňára)., Dostálová, R., Hošek, R.: Antická mystéria, Vyšehrad, Praha 1997., Encyklopedie antiky, Academia, Praha 1973., Graeser, A.: Řecká filosofie klasického období, Oikoymenenh, Praha 2000., Kratochvíl, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii, Česká křesťanská akademie, Praha 1994., Lencz, L.: Od konfrontácie k dialógu (Križovatky kresťanstva a filozofie), Nové mesto, Bratislava 1992., Platón: Faidros, Oikoymenenh, Praha 2000, prel. F. Novotný., Platón: Hippias Větší, Hippias Menší, Ión, Menexenos, Oikoymenenh, Praha 1996, prel. F. Novotný., Platón: Symposion, Oikoymenenh, Praha 2000, prel. F. Novotný., Störig, H.J.: Malé dějiny filosofie, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000., Tatarkiewicz, W.: Dejiny estetiky I (Staroveká estetika), Tatran, Bratislava 1985., Tretera, I.: Nástin dějin evropského myšlení (Od Thaléta k Rousseauovi), Cowi, Praha 1996., Watson, G.: Greek philosophy and the christian notion of God, The Columba press, Maynooth 1994., Zamarovský, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980.
Súvisiace linky