Preto videnie tejto dokonalej krásy je ten cieľ, ku ktorému sa má povzniesť duša na ceste, po ktorej ju vedie erós. Nesmieme zabudnúť, že tento daimonický princíp je imanentný našej duši a podnetom na jeho aktivovanie je práve zahliadnutie, skúsenosť krásneho. Láska sama, erós, nemá zmysel sama osebe – je prostriedkom, cestou k stále dokonalejšiemu nahliadaniu podstaty vecí, má smerovať k poznaniu ideí. Telo je v tomto ponímaní len hrobom duše , prekážkou a putom, z ktorého sa má myseľ oslobodiť; jeho jediná hodnota spočíva v tom, že „telo svojou krásou môže pripomenúť čosi ideálneho, že telesná láska môže byť tiež prebudením lásky k múdrosti.“ Keď duša uzrie (tzn. rozumom postihne) ideu krásna, „je vzrušená a trpí bolesťou, ale pretože si spomína na krásu, raduje sa“ (251 D). Viac už netúži po ničom telesnom a viditeľnom, lebo spoznala krásno samo, našla tú krásu, ktorú kedysi videla vo večnom svete dokonalého bytia. „Tento stav nazývajú ľudia erótom, láskou“ (252 B). Po tom, čo Sókratés vysvetlí príčinu, prečo sa v jednotlivých ľuďoch prejavuje erós náklonnosťou k rozličným druhom krásna , vráti sa znova k obrazu dvojzáprahu. Jeden kôň je biely a poslušný vozatajovi, druhý je naopak predstavený ako hluchý a nepoddajný, čiernej farby. Ani jeden z nich, keďže zahŕňajú oblasť vôle a citov, nie je schopný uvidieť a rozpoznať ideu krásna, to môže len rozum – pohonič záprahu. Ak sa ho zmocní čierny kôň, charakterizujúci žiadostivosť a túžbu po rozkošiach, potom prevládne zmyselný erós a bude ho viesť k zmyselným pôžitkom; keď sa však povznesie nad krásu tiel, môže skrotiť spurného koňa a žiť „v sebaovládaní a mravnosti, podrobiac si to, z čoho vzniká zlo duše, a oslobodiac to, z čoho vzniká cnosť“ (256 B).
Záver a zhrnutie
Prišli sme teda na koniec a spolu s Platónom môžeme povedať, že „krásne veci sú obťažné“. Cesta eróta za poznaním – ako sme si ukázali – má niekoľko etáp, je ťažká a namáhavá. Vyžaduje v prvom rade ochotu nastúpiť na ňu, potom sústredenie a ustavičný boj so svojím telom, so žiadostivosťou a s predsudkami na ceste poznania. Nárokuje si teda všetko naše snaženie a predpokladá vieru, že existuje pravdivé východisko. Čo nám sľubuje? Sľubuje poznanie krásna – povznesenie ducha od zmyslového, nestáleho, premenlivého a obrazného k nadzmyslovému, rozumovému, večnému a reálnemu. Čo viac môže dať?.