Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Niektoré aspekty pojmu erós v platónových dialógoch symposion a faidros
Dátum pridania: | 15.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | orso | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 159 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 18m 20s |
Pomalé čítanie: | 27m 30s |
Preto videnie tejto dokonalej krásy je ten cieľ, ku ktorému sa má povzniesť duša na ceste, po ktorej ju vedie erós. Nesmieme zabudnúť, že tento daimonický princíp je imanentný našej duši a podnetom na jeho aktivovanie je práve zahliadnutie, skúsenosť krásneho. Láska sama, erós, nemá zmysel sama osebe – je prostriedkom, cestou k stále dokonalejšiemu nahliadaniu podstaty vecí, má smerovať k poznaniu ideí. Telo je v tomto ponímaní len hrobom duše , prekážkou a putom, z ktorého sa má myseľ oslobodiť; jeho jediná hodnota spočíva v tom, že „telo svojou krásou môže pripomenúť čosi ideálneho, že telesná láska môže byť tiež prebudením lásky k múdrosti.“ Keď duša uzrie (tzn. rozumom postihne) ideu krásna, „je vzrušená a trpí bolesťou, ale pretože si spomína na krásu, raduje sa“ (251 D). Viac už netúži po ničom telesnom a viditeľnom, lebo spoznala krásno samo, našla tú krásu, ktorú kedysi videla vo večnom svete dokonalého bytia. „Tento stav nazývajú ľudia erótom, láskou“ (252 B). Po tom, čo Sókratés vysvetlí príčinu, prečo sa v jednotlivých ľuďoch prejavuje erós náklonnosťou k rozličným druhom krásna , vráti sa znova k obrazu dvojzáprahu. Jeden kôň je biely a poslušný vozatajovi, druhý je naopak predstavený ako hluchý a nepoddajný, čiernej farby. Ani jeden z nich, keďže zahŕňajú oblasť vôle a citov, nie je schopný uvidieť a rozpoznať ideu krásna, to môže len rozum – pohonič záprahu. Ak sa ho zmocní čierny kôň, charakterizujúci žiadostivosť a túžbu po rozkošiach, potom prevládne zmyselný erós a bude ho viesť k zmyselným pôžitkom; keď sa však povznesie nad krásu tiel, môže skrotiť spurného koňa a žiť „v sebaovládaní a mravnosti, podrobiac si to, z čoho vzniká zlo duše, a oslobodiac to, z čoho vzniká cnosť“ (256 B).
Záver a zhrnutie
Prišli sme teda na koniec a spolu s Platónom môžeme povedať, že „krásne veci sú obťažné“. Cesta eróta za poznaním – ako sme si ukázali – má niekoľko etáp, je ťažká a namáhavá. Vyžaduje v prvom rade ochotu nastúpiť na ňu, potom sústredenie a ustavičný boj so svojím telom, so žiadostivosťou a s predsudkami na ceste poznania. Nárokuje si teda všetko naše snaženie a predpokladá vieru, že existuje pravdivé východisko. Čo nám sľubuje? Sľubuje poznanie krásna – povznesenie ducha od zmyslového, nestáleho, premenlivého a obrazného k nadzmyslovému, rozumovému, večnému a reálnemu. Čo viac môže dať?.
Zdroje: ABC antiky, vyd. Ivo Železný, Praha 1999., Antická próza (Dialóg a satira), Odeon, Praha 1997., Antológia z diel filozofov (Predsokratovci a Platón), Iris, Bratislava 1998 (cit. prekl. od J. Špaňára)., Dostálová, R., Hošek, R.: Antická mystéria, Vyšehrad, Praha 1997., Encyklopedie antiky, Academia, Praha 1973., Graeser, A.: Řecká filosofie klasického období, Oikoymenenh, Praha 2000., Kratochvíl, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii, Česká křesťanská akademie, Praha 1994., Lencz, L.: Od konfrontácie k dialógu (Križovatky kresťanstva a filozofie), Nové mesto, Bratislava 1992., Platón: Faidros, Oikoymenenh, Praha 2000, prel. F. Novotný., Platón: Hippias Větší, Hippias Menší, Ión, Menexenos, Oikoymenenh, Praha 1996, prel. F. Novotný., Platón: Symposion, Oikoymenenh, Praha 2000, prel. F. Novotný., Störig, H.J.: Malé dějiny filosofie, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000., Tatarkiewicz, W.: Dejiny estetiky I (Staroveká estetika), Tatran, Bratislava 1985., Tretera, I.: Nástin dějin evropského myšlení (Od Thaléta k Rousseauovi), Cowi, Praha 1996., Watson, G.: Greek philosophy and the christian notion of God, The Columba press, Maynooth 1994., Zamarovský, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980.
Súvisiace linky