Problémy a východiská
Skôr ako sa pustíme do čítania Platónových diel, musíme si byť vedomí, že berieme do rúk text starý viac ako 2 300 rokov. Ak si zvolíme originál, potom musíme dobre uvažovať nad každým dôležitejším pojmom, ktorý autor používa, aby sme mohli dobre porozumieť, v akom význame ho používa a vyhli sa možným nedorozumeniam; ak sa rozhodneme pre preklad, sme do istej miery oslobodení od tejto ťažkosti, zato sa však musíme konfrontovať s množstvom hermeneutických problémov. Tak či onak je nevyhnutné zaopatriť si spoľahlivý komentár, aby sme zvládli zložitú terminológiu. Tá je navyše skomplikovaná množstvom slovných hračiek, podobenstiev, mýtov, ktoré charakterizujú Platónov štýl a vytvárajú tak z jeho dialógov pôsobivé literárne diela, ale na druhej strane značne sťažujú ich pochopenie. V neposlednom rade je tu známa Platónova irónia, ktorú často využíva na frustráciu svojich protivníkov (najmä sofistov), no nezriedka vyjadruje prostredníctvom nej aj vlastné myšlienky, chcejúc tak snáď poukázať na obťažnosť pri vyjadrovaní svojho myslenia. Napokon musíme zohľadniť existenciu tzv. „agrafa“ – nepísanej náuky, ktorá zrejme tvorila jadro Platónovej filozofie; jeho dialógy predstavujú skôr uvedenie do nej, nastúpenie na cestu hlbšieho poznania. Je pravda, že „na konci dialógu nás nečaká žiadna posledná odpoveď ani nájdená definícia, ale väčšinou ukážka, že úvodná otázka je zložitejšia, ako sa na začiatku zdalo a že by bolo treba s touto novou skúsenosťou začať tú tému skúmať znovu“ .
Úvod do problematiky
Keď hovoríme o pojme erós v Platónovej filozofii, musíme mať na zreteli, že sa dostávame k samotnému východisku filozofického myslenia. Tento pojem začína Platón používať v tzv. vrcholnom období svojej tvorby. My sa zameriame na dva jeho dialógy, spadajúce do tohto obdobia, v ktorom vrcholí Platónova náuka o ideách, chápaných ako reálne súcna a objekty poznania, na dialóg Symposion a Faidros, ktoré predstavujú umelecký vrchol jeho diela. Prv však, ako začneme o nich hovoriť, je nevyhnutné aspoň v základných rysoch vysvetliť, čo to vlastne sú idey a v akom zmysle ich Platón používa. Tým sa však dostávame do akéhosi začarovaného kruhu, lebo je to práve učenie o ideách, z ktorého vyrastá koncepcia eróta ako cesty za poznaním a na druhej strane práve ono nahliadanie ideí – čistých foriem je cieľom tejto cesty.