Úvod.

„Oheň a voda sú energiou života, no nie sú ešte životom samým, rastliny a stromy majú schopnosť rásť, no nemajú ešte schopnosť rozpoznávať, vtáky a zvery majú schopnosť rozpoznávať, no nemajú schopnosť rozumne konať a človek, keďže v sebe má aj energiu života aj schopnosť rásť aj schopnosť rozpoznávať, ale okrem toho aj schopnosť rozumne konať, je tým najcennejším tvorom na svete. Z princípov neba a zeme sa utvára ušľachtilý človek, a ušľachtilý človek organizuje princípy neba a zeme, je zavŕšením všetvorstva, je otcom i matkou ľudského rodu ! Bez ušľachtilého človeka by nebo a zem nedospelo k svojmu poriadku, pravidlá správania a princípy konania v zákonoch spravodlivosti by nedospeli k svojmu uskutočneniu.“ Toto sú slová staročínskeho filozofa SUN-C´, ktorý na rozdiel od iných konfuciánov domnieval, že nebo je súčasťou prírody. Podľa neho človek vie poznávať okolité javy a využívať ich vo svoj prospech. V súčasnej dobe vieme, že človek vie využívať vo svoj prospech veľa vecí z prírody. Avšak vedie to až k takému stavu, že v dnešnej dobe by sme si mali povedať, že „K prírode sa správajme tak, ako by sme ju mali požičanú od svojich detí“.

Zodpovednosť ľudí.

Človek bol vždy zodpovedný nielen za svoje konanie, ale aj za to, čo sa na tomto konaní podieľalo či už ako podmienka, prostriedok konania, alebo ako jeho predmet, či dokonca výsledok. A zodpovedal sa ľuďom, ktorí od jeho konania záviseli a od ktorých bol aj on závislý ako ich spolupracovník, ako rodič, ako priateľ, ako dieťa, vždy ako jeden z nich. A ako k jednému z mnohých sa zodpovedal aj sám sebe za seba samého, pretože prináležal k bytostiam, ktoré si uvedomujú sami seba, svoju existenciu, aj svet, v ktorom jestvujú. Zodpovedal sa kým len neumlčal svoje svedomie. Tým stratil svoju slobodu i sám seba ako človeka a stal sa vecou, ktorú niekto, alebo niečo ovláda. a za ňu zodpovedá. Človek je síce až na vrchole prírody v hierarchii všetkého živého, ale ako odprírodnený živočích nikdy nepretrhol svoje vzťahy k prírode, pretože je schopný fyzicky jestvovať iba ako jej súčasť a tak isto jestvuje ako súčasť spoločnosti, od ktorej preberá ako štafetu nielen spôsob života, ale najmä spôsob myslenia a uvedomovania si sveta okolo seba i v sebe samom. Od prírody zdedil genetické vybavenie, ktoré ho robí agresívnym, ale súčasne aj ohľaduplným voči príslušníkom vlastného druhu.