Čím vlastne meriame úroveň tejto moci, keď hovoríme o nadmernosti, alebo úroveň techniky, keď tárame o pretechnizovanosti? Naša moc je skôr hlúpa, nepoučená, barbarská, rešpektujúca prinajlepšom len bezprostredné výsledky nášho konania a ignorujúca jeho vzdialené dôsledky. Musíme sa napríklad naučiť ešte mnohonásobne viac ako doteraz ovládať prírodu v sebe, (choroby, degeneratívne procesy, metabolizmus a pod.), aby sme mohli aspoň čiastočne povedať, že každý má aspoň svoj vlastný život pod kontrolou a vie byť zaň zodpovedný
- zastaviť moc človeka nad prírodou možno azda len v prvom okamihu, kým hrozba nepominie. Problém totiž nie je v nadmernosti našej moci, ale predovšetkým v spôsobe jej uplatňovania. Potvrdzuje sa, že neovládame prírodu tak, ako dobyvateľ ovláda cudzí národ, ako niekto, kto stojí mimo prírody, ale že k nej telom, krvou a mozgom patríme, že stojíme v jej strede a že celá naša nadvláda je v tom, že „vieme lepšie ako všetky ostatné tvory poznávať prírodné zákony a správne ich využívať“. Pozorný čitateľ iste postrehne, že citát je skôr osvietenským želaním, ako skutočnosťou. Vieme naozaj využívať prírodné zákony, alebo sa to ešte len musíme pracne učiť?

Jestvuje mnoho morálnych noriem, ktoré sa týkajú oblasti techné, najmä v súvislosti s pôdohospodárstvom, spôsobom života a pod. Potvrdzujú to mnohé príslovia a porekadlá ako: Na svatýho Řehoře, líný sedlák, který neoře. Komu sa nelení, tomu sa zelení a pod. Tradičnej etike môžeme vyčítať, že sa touto stránkou morálky zaoberala menej, ako bezprostrednými vzťahmi medzi ľuďmi.

Enviromentálna etika.

Zdá sa, že na otázky o ekologickej morálke už odpoveď vieme nájsť, aj, keď ju ešte nepoznáme celú. Len v situácii, ktorú konštatuje El Gore, fungujú zatiaľ potravinové reťazce, na ktorých stojí celková ekologická rovnováha, ale aj druhová diverzita v prírode, vrátane existencie človeka ako druhu.
Existencia potravinových reťazcov s celou ich krutosťou a neraz aj nezmyselnosťou nie je výmyslom človeka, ale dielom prírody. Citovaný autor upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré sa zatiaľ podceňuje, pretože aktuálnejšia je konzervatívna naivita napríklad na spôsob myslenia prezidenta Busha, ktorý preferuje ekonomický úspech tu a teraz, bez ohľadu na možné následky. Nároky na životný priestor tu už predsa boli aj bez ekologickej tiesne.
Čo takto vykántriť menejcenných v záujme ekonomickej prosperity, keď už nie je miesto pre všetkých, pretože sa o takéto miesto nikto nestaral a nestará? Pritom ide nielen o miesto pre ľudí, ale aj pre ostatné tvory, ktoré človek potrebuje a ktoré potrebujú človeka. Aj preto musí byť enviromentálna etika ľudská a nemôže byť fyziocentrická či biocentrická.