Navyše starostlivosť o prírodu musí byť dielom kooperácie, spolupráce ľudí, celého spoločenstva a musí preto viesť k humanizácii tohto spoločenstva. Preto sa mýlia tí, čo sa nazdávajú, že stačí, aby človek prestal byť dobyvateľom a stal sa iba pokorným obyvateľom Zeme. Nestačí byť obyvateľom, človek nadobúda vzťah k zodpovednosti stvoriteľa, k obrazu ktorého bol podľa Biblie stvorený – je tvorcom nových pomerov a zodpovedá za Zem ako za dielo, ktoré si prisvojil a ktoré doviedol do súčasného stavu. Človek je tvorca v obraze podobnosti Bohu, stáva sa zodpovedný nielen za činy, ale aj za dôsledky. Organizmy môžu samy utvárať svoje prostredie. V tomto smere je však jednotlivý organizmus takmer bezmocný. Sily, ktoré sú na to potrebné, predpokladajú spoločenstvá kooperujúcich organizmov.
Človek ako biologický druh, ktorého nalaďovanie na relatívne stabilné prírodné prostredie trvalo desiatky, stovky tisíc rokov, je dnes konfrontovaný s inou líniou vývoja biotechnosféry, v ktorej sa pomerne radikálnym spôsobom v časovo krátkych úsekoch mení kvalita podmienok života. Tak vznikajú celkom nové potreby ľudstva. Potreby, ktorým sa človek môže a musí prispôsobiť novou kvalitou sociálnej etiky, čiže spoločensky, pričom táto jeho adaptácia je podmienkou biologického prežitia ľudstva i prírody. Je však evidentné, že nepotrebujeme inú než ľudskú etiku, potrebujeme však radikálnu prestavbu etiky ľudí a najmä novú koncepciu ich kolektívnej zodpovednosti za svet, v ktorom žijú.

Konfrontácia s minulosťou.

Nielen ekologické problémy, nielen technika a technológie, nielen komunikačné médiá sproblematizovali dnes jestvovanie ľudí, tak ako sa to všeobecne traduje, ale tieto problémy sa premietli do celého novovekého myslenia a chápania človeka. Čo napríklad rozvoj poznania, vedeckej a umeleckej tvorby, rozvoj techniky až po dobývanie vesmíru? To všetko je nepochybne pravda, ale ľudia pri tom v novoveku o všeličo prišli a to predovšetkým vo svojich vzťahoch k svetu. Ten bol kedysi plný vzrušujúcich a človeku blízkych významov, plný analógii s ľudským životom a údelom, plný symbolov a znakov antropomorfizujúcich aj prírodu. Ešte aj stredoveké mapy hviezdneho neba sú plné obrazov zvierat, s ktorými sa človek denne stýkal a ktorých správanie prerastalo v jeho vedomí do vzorcov eticky príznačného správania. Asi tak ako v rozprávkach.