Prírodným javom tak ostala iba ekonomická a úžitková hodnota, to je oproti stredoveku neuveriteľná redukcia. Je naozaj najvyšší čas pousilovať sa prinavrátiť prírode jej kultúrne hodnoty, vrátane hodnôt etických, ktoré nadobúdajú rôzne prírodné javy ako nositelia významov. Človeku, ktorý je tvorcom i garantom týchto hodnôt potom prinavrátiť zmysel pre existenciu. Živelne sa o to usilujú rôzne ekologické hnutia od Greenpeace až po Slobodu zvierat, hoci si pri tom veľmi často počínajú až šokujúco naivne, ako sám názov sloboda zvierat naznačuje. Nie je nutné umelo antropomorfizovať prírodu, stačí keď si uvedomíme a naučíme sa opäť oceňovať mieru jej skutočného poľudštenia a jej dôsledky.

Úvaha na záver

Toto by mal byť pokus o naznačenie aspoň niektorých, v danej situácii azda tých najpodstatnejších, aspektov vzťahu človeka s prírodou a jeho miesta v ňom, v zvislosti od etiky a etickej výchovy. Bolo to otvorené ekologickými i enviromentálnymi otázkami, ktoré sú čoraz aktuálnejším zdrojom neistoty ľudí a ich rastúcich obáv o vlastnú existenciu. uvedomujeme si, že tejto hrozbe môžu čeliť iba ľudia, ktorí si musia a môžu uvedomiť svoju zodpovednosť nielen za seba, ale aj za prírodu. Prišiel čas aby sme sa my sami začali o prírodu celkom vážne starať, nielen ju využívať.