Primäli rodičia deti k štúdiu z lásky k poznaniu? Alebo azda len preto, že sa to patrí? Jeden dôvod dosahuje idealizmu vysoko prekračujúceho ten, ktorý bol vlastný Leibnizovi. A ten druhý? Jeho plytkosť je zrejmá na prvý pohľad. Explicitnejší príklad (tie explicitné by sa vám mali páčiť) som nenašiel.
Nielen Vaše úvahy o idealizme ma zaujali v spomínanom spise. V samom závere knihy aj najväčší rozumovač krátkeho príbehu dospel k záveru, že ak bol človek postavený do rajského sadu, stalo sa tak aby na ňom pracoval, čo dokazuje, že sa nenarodil len pre odpočívanie. S tým môžem veľmi ľahko súhlasiť a zrejme aj ktokoľvek iný. Už v nasledujúcom odseku sa však píše- „Pracujme a nemudrujme, to je jediný prostriedok ako učiniť život trocha znesiteľným.“ Toto predsa Martin nemohol myslieť vážne! Vy by ste naozaj dokázali učiniť svet prostým mudrovania? A z čoho majú mať radosť ľudia ako ja a mne podobní. Vy ste si evidentne toto právo uprieť nedokázali. Akoby práve vy by ste boli posledným článkom myšlienkovej evolúcie. U vás azda končí celá genéza ľudského myslenia? Ťažko veriť.
Bez práce nie sú koláče. Iste. Ale pracujeme preto aby sme mali koláče. A tie koláče celkom iste nie sú symbolom dožitia sa zajtrajška. Prinajmenšom ja si myslím, že majú byť symbolom radosti, luxusu, niečoho výnimočného. Nepracujem, aby sme zajtra mohli pracovať zasa. Práca nie je cieľ, ale prostriedok. Nemyslím si, že pracovať je ušľachtilé. Práca pre prácu samu? Uf, to je odvážne tvrdenie.
Človek nebol umiestnený do rajského sadu aby okopával jablone, ale aby ochutnal ich sladké plody. Ak by v ňom rástli i plánky, nikdy by ho neopustil. Radoval by sa z prítomnosti radostí. Práca, práca je ako dvere, ktoré musíme otvoriť ak sa chceme dostať domov. Ako spánok, ktorému musíme venovať dnešok aby sme sa dožili zajtrajška. Netvrďte že je zajtrajśkom samým, že slúži len na to aby sme skrátili čakanie na smrť. To je nebezpečný fatalizmus.
Nuž a na záver? Možno Vám urobí radosť, že predposledný odsek vašej knihy zrejme bezprostredne ovplyvnil myslenie jedného z akademikov presnášajúcich na pôde našej alma mater. Teória, že všetko súvisí so všetkým, dnes moderne nazývaná teóriou chaosu a antiachaosu je jedna z najkomplexnejších a nejnepochopiteľnejší s akou sa možno stretnúť. Ak by ste žili, vrelo by som vám odporúčal dielo Synergetika z pera istého KI. A rád by som poznamenal, že napriek množstvu kritických postrehov sa mi Candide veľmi páčil (pochopiteľne myslím spis a nie toho prostoduchého chudáka, podľa ktorého ste dielo nazvali). Nebolo mojim cieľom presvedčiť kohokoľvek o vašej slabomyselnosti- ani by sa mi to nepodarilo.