So záujmom som si prečítal Váš posledný spis Candide a nemôžem nereagovať na niektoré myšlienky či postoje, ktoré ste v ňom zaujali. Viem, že ste pokladaný za mysliteľa, psychológa, filozofa dejín a kultúry a azda sa za takého považujete aj Vy sám. Vaše dielo majstrovsky splnilo svoju úlohu vysmiať sa nekonečne slepému optimizmu kléru. Možno by však bolo namieste učiniť to opatrnejšie. Akokoľvek bystro by ste formulovali svoje myšlienky nevyhnete sa odmietavým reakciám. Ak pominiem úbohých pseudomysliteľov, ktorí sa pokúšajú budovať svoju kariéru na hrubej, bez ladu a skladu pozliepanej kritike vyspelých mysliteľov medzi akých sa už dnes iste radíte aj Vy, sú takí, ktorých Váš spis zaujal úprimne, radi si ho prečítali a ľutujú jeho kvantitatívne malý obsah. A dokonca by chceli svojou troškou prispieť do búrky názorov, ktorú ste vyvolali. Rád by som sa stal jedným z nich.

Predovšetkým musím poznamenať, že sa radím medzi ateistov, alebo prinajmenšom medzi pohanov. Napriek tomu nemôžem, nechcem súhlasiť s prístupom ktorý ste zvolili. Hrubý výsmech veriacim, úprimne veriacim v dobrotu boha ste odňali modlu. Takú hrubosť si pán Leibniz iste nezalúžil. Zamysleli ste sa niekdy nad jeho prácou úprimne? Verím, že hej. Nedokážem si preto vysvetliť to pohŕdanie jeho idealizmom. Právom sa nazýva objektívnym.Verím vo váš omyl. Tiež si nemyslím, že všetko je na svete zariadené najlepśie ako je len možné. Celkom inou vecou je vśak viera v takýto idealizmus. Predstavte si akú ohromnú silu venoval Leibnizovi či mnohým iným. Nazdávam sa, že práve tu ste sa dopustili kardinálnej chyby. Kritizujete vieru v optimálne zariadenie sveta. Nie táto viera je chybou. Chybou je ak vedie stagnácii (čo sa, priznávam, stalo). Celkom iné by bolo ak by ste pranierovali takýto neduh. Či by neboli prijatelnešie postoje vlastné stoikom antického sveta? Tí verili v predurćenosť osudu avšak usilovali sa ho naplniť so cťou. Ich determinizmus nebol bezvýhradný. Ako inak by dal vzniknúť toľkým ušľachtilým činom a myšlienkam?
To vy ste zniesli úprimnú vieru v najlepšie božie úmysly pod čiernu zem. Na tomto mieste by sa patrilo poznamenať, že filozofiu (v rukách tých, ktorí sú schopní ovplyvniť beh dejín) prijímam ako slúžku čestných vládcov. Ak má slúžiť na zlepšenie života, kultúry som ochotný nielen odpustiť, ale dokonca oceniť majstrovsky vykonštruovanú lož. Takú akou bol objektívny idealizmus. Neverili by ste ako ďaleko dokázali prerásť vaše myšlienky v mojej dobe.

A celkom iste by ste sa tomu netešili. Za najvyššie božstvo sa považuje pluralita (akýchkoľevek) názorov. Viera, že prežijú len tie najlešie rezultovala do tragických omylov. Práve vy ste tomu pomohli!
Verím, ste radi, že vaše myšlienky sa stali katalyzátorom vývoja. Neboli by ste filozofom ak by ste tú radosť necítili. Ale skromnosť, pán Voltaire, skromnosť nám od nepamäti pomocou svojich apoštolov prízvukoval Hospodin. Bezmedzné kúpanie sa filozofov v odraze vlastnej slávy nemôže ľudstvu priniesť blaho. Netvrďte, že vám nešlo práve o slávu pri písaní Candida. Prečo inak by ste volili také kruté príklady ešte celkom živé v pamäti vaši súčasníkov. Určite ste volili účinnú presvedčovaciu taktiku ak ste medzi také príklady zvolili portugalské zemetrasenie. Tisíce mŕtvych v priebehu niekoľkých okamihov. Kto by si po tomto dovolil tvrdiť, že všetko je zariadené tak dobre ako sa len dá? Nik. Práve takýto prístup je nehodný filozofa vášho formátu. Neposkytli ste priestor k diskusii, napriek tomu si ho skúsim nájsť.
Ak aj predpokladám nekonečnú dobrotu božstva (aspoň tu ste mi dali na výber- nuž vyberám si ktorékoľvek z tých kresťanských) netúžim aby ma zbavil vśetkého utrpenia. V našej dobe žil akýsi bezvýznamný spevák, rebel. Jeho meno nie je dôležité, nuž nazývajme ho KK. Spieval o tom, že ďakuje za bolesť, utrpenie, slzy. Lebo ho naučili ako chutí radosť, slasť a láska. Azda ste sa nezamysleli nad takouto možnosťou. I keď v mnohom s KK nesúhlasím v tomto bode musím. Bol by svet bez bolesti svetom lepším? Vykreslili ste Eldorádo. Podľa vás najlpeší možný existujúci svet. Blatom bolo zlato a pieskom diamanty. V Eldoráde si ich vôbec necenili, hosťom ich nadelili koľko si len žiadali. S okolným svetom nekomunikovali, ba o jeho existencii vedeli len veľmi málo a veľmi matne. Takýto svet bol podľa vás svetom ideálnym, štastným. Jednoduchá anlógia diamantov a citov privedie i tak jednoduchého človeka akým som ja k poznaniu, že šťastia si ľudia nemôžu vážiť, ba ani o ňom vedieť ak ho majú nadostač. Šťasie je prchavé a to je veľkým šťastím ľudstva. Netuším čomu sa obyvatelia Eldoráda dokázali tešiť ak mali vśetkého nadostač. Jednoduchá empíria ukázala, že človek si len málo cení to, čoho má nadostač, dlho a nepredpokladá, že by to mohol stratiť. Načo chodili deti eldorádčanov do školy? O čom rozhodoval kráľ? Veď nemali ani justičný palác na súdenie zločincov. Tých Eldorádo postrádalo. Nevedomosť a biedu tiež.

Primäli rodičia deti k štúdiu z lásky k poznaniu? Alebo azda len preto, že sa to patrí? Jeden dôvod dosahuje idealizmu vysoko prekračujúceho ten, ktorý bol vlastný Leibnizovi. A ten druhý? Jeho plytkosť je zrejmá na prvý pohľad. Explicitnejší príklad (tie explicitné by sa vám mali páčiť) som nenašiel.
Nielen Vaše úvahy o idealizme ma zaujali v spomínanom spise. V samom závere knihy aj najväčší rozumovač krátkeho príbehu dospel k záveru, že ak bol človek postavený do rajského sadu, stalo sa tak aby na ňom pracoval, čo dokazuje, že sa nenarodil len pre odpočívanie. S tým môžem veľmi ľahko súhlasiť a zrejme aj ktokoľvek iný. Už v nasledujúcom odseku sa však píše- „Pracujme a nemudrujme, to je jediný prostriedok ako učiniť život trocha znesiteľným.“ Toto predsa Martin nemohol myslieť vážne! Vy by ste naozaj dokázali učiniť svet prostým mudrovania? A z čoho majú mať radosť ľudia ako ja a mne podobní. Vy ste si evidentne toto právo uprieť nedokázali. Akoby práve vy by ste boli posledným článkom myšlienkovej evolúcie. U vás azda končí celá genéza ľudského myslenia? Ťažko veriť.
Bez práce nie sú koláče. Iste. Ale pracujeme preto aby sme mali koláče. A tie koláče celkom iste nie sú symbolom dožitia sa zajtrajška. Prinajmenšom ja si myslím, že majú byť symbolom radosti, luxusu, niečoho výnimočného. Nepracujem, aby sme zajtra mohli pracovať zasa. Práca nie je cieľ, ale prostriedok. Nemyslím si, že pracovať je ušľachtilé. Práca pre prácu samu? Uf, to je odvážne tvrdenie.
Človek nebol umiestnený do rajského sadu aby okopával jablone, ale aby ochutnal ich sladké plody. Ak by v ňom rástli i plánky, nikdy by ho neopustil. Radoval by sa z prítomnosti radostí. Práca, práca je ako dvere, ktoré musíme otvoriť ak sa chceme dostať domov. Ako spánok, ktorému musíme venovať dnešok aby sme sa dožili zajtrajška. Netvrďte že je zajtrajśkom samým, že slúži len na to aby sme skrátili čakanie na smrť. To je nebezpečný fatalizmus.
Nuž a na záver? Možno Vám urobí radosť, že predposledný odsek vašej knihy zrejme bezprostredne ovplyvnil myslenie jedného z akademikov presnášajúcich na pôde našej alma mater. Teória, že všetko súvisí so všetkým, dnes moderne nazývaná teóriou chaosu a antiachaosu je jedna z najkomplexnejších a nejnepochopiteľnejší s akou sa možno stretnúť. Ak by ste žili, vrelo by som vám odporúčal dielo Synergetika z pera istého KI. A rád by som poznamenal, že napriek množstvu kritických postrehov sa mi Candide veľmi páčil (pochopiteľne myslím spis a nie toho prostoduchého chudáka, podľa ktorého ste dielo nazvali). Nebolo mojim cieľom presvedčiť kohokoľvek o vašej slabomyselnosti- ani by sa mi to nepodarilo.

Ale ak by moje postrehy dokázali nejako zmeniť Vaše postoje v budúcnosti, masáž môjho ega by bola dokonalá (všetci sme rovnakí, však?).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Voltaire- list filozofovi