Islamu chýba živé magistérium cirkvi v katolíckom zmysle; kolektívna mienka duchovenstva sa mu v štruktúre islamu viac menej blíži. Mierou bezprostredného zapojenia do politického a právneho života spoločnosti ho, v zrovnateľnom pôsobení, prevyšuje.
Po rozvrátení zbytkov abbasovskej moci v Bagdade mongolským vpádom r. 1528, uchovávali si titul kalifov len so symbolickou náboženskou právomocou príslušníci abbásovského rodu, ktorí utiekli do Egypta pod ochranou mamluckých sultánov. Po dobytí Egypta Turkami (1517) odviezol osmanský sultán Selim 1. posledného abbásovského kalifa do Carihradu. Neskôr si osmanskí sultáni pre zvýšenie prestíže vlastného rodu, titul kalifa sami prisvojili. V kresťanskej Európe sa od konca 18. stor. rozšíril mylný názor, že kalifát znamená v islamskom svete autoritu ako u katolíkov pápežstvo. Prestíž tejto inštitúcie sa v nadnárodnom merítku snažil využívať ešte osmanský sultán Abdülhamid II. (z. 1909), presadzujúci vo vlastnom záujme myšlienky panislamizmu. Za kemalovskej revolúcii v Turecku bol kalifát r. 1924 definitívne zrušený. Najucelenejší náčrt islamskej teórie štátnej moci zostavil v dobe pozvoľného rozpadu abbásovskej ríše Abú – l – Hasan al Máwardí (z. 1058) v knihe „O zásadách vlády“ (Kitáb al-ahkám as-sultáníja). Spísal tiež príručku pre sudcov. Máwardí popisuje ideálny islamský štát, aký už fakticky neexistoval. Kalifát ako najväčší imamát bol založený preto, aby prevzal autoritu po prorokoch, hájil náboženstvo a vládol svetu. Kalifovia sú volení z kmeňa Kurajšovcov, zaväzuje ich oprávnenie ahl al-hall wa-l- caqd, „tí, ktorí viažu a rozväzujú“.
Islam vo svojom teoretickom ideále nepozná rozlíšenie duchovnej a svetskej moci, kalifát spája obe. Máwardí rozoberá štátne príjmy (dane chums, Džizja, charádž a zakat), správu vojska, postavenie otrokov a inovercov. Z daní je najdôležitejší Zakat, ktorý je základným náboženským úkonom. V dôležitosti je na druhom mieste po modlitbe. Zakat stelesňuje určitý systém sociálnej pomoci, ktorý islam vytvoril pre ľudí a základy ktorého položil Korán. Ide o presne stanovenú dávku, ktorú muslim odvádza zo svojho majetku. Samotné slovo zakat znamená očistenie a spomína sa na mnohých miestach v Koráne. V tomto zmysle však znamená očistenie majetku. Na zakat máme odkaz už z čias proroka Mohammeda (P.): Jedného dňa sa jeden z muslimov, menom Qubejsa Bin Machárq Al-Hiláhi zadĺžil, a tak prišiel k prorokovi Mohammedovi, žiadajúc o pomoc z prostriedkov dávky zakat. Celý príbeh sám Qubejsa opisuje nasledovne: „Zadĺžil som sa, a tak som išiel k prorokovi Mohhamedovi (P.), aby mi pomohol.