Aj napriek tomu však v dobe zanikajúcej politickej jednoty islamského sveta za rozpadu abbásowskej ríše, zostávala v tomto priestore práve šaríca najvýznamnejším spojovateľom. Znovu sa silne uplatnila v XVI. a XVII.storočí v Osmanskej ríši a Mogulskej ríši v Indii. Potom už nastúpilo obdobie silnejúcej sekularizácie, a to najprv práve v štátnej správe a vo vojsku (osmanské zákonníky qanun-náme, medželle atď.). Po zrušení kalifátu Tureckom sa na mnohých miestach zdvihli hlasy volajúce po obnove tejto najvyššej politicko-náboženskej inštitúcie sunnitského islamu. V r.1926 sa za týmto účelom zišiel v Káhire neúspešný kongres. Tieto snahy však onedlho vystriedal nový, modernejší prístup k poňatiu islamského štátu. Jedinou prípustnou ústavou môže a musí byť korán túto myšlienku hlásajú Muslimskí bratia a ďalšie fundamentalistické prúdy. Mawdúdi si ideál islamského štátu predstavuje ako zjednotené spoločenstvo všetkých Muslimov, iní zase zdôrazňujú pružnosť podľa miestnych podmienok. V rokoch konfrontačného bipolárneho pohľadu na svet mnohí hovorili o „tretej ceste“ medzi kapitalizmom a socializmom. V celkovom pojatí postulovaného ideálu pretrváva značná neistota a nejednotnosť.
Hlava muslimskej obce nikdy nemôže mať zákonodárnu právomoc, tá patrí len Bohu. Vládca je povinný radiť sa s náboženskou obcou a obzvlášť s vykladačmi zákonov, duchovenstvom. R.Garaudy dnes kritizuje Máwardího, že v snahe dať absolutizmu kalifov náboženské oprávnenie, argumentoval koránskymi veršami tak servilne, že túto dôležitú zásadu konzultácií (šúra) pozabudol. Práve obšírne porady, diskusie a podiel na rozhodovaní, patria, podľa jeho názoru, k najpodstatnejším rysom rýdzej islamskej ummy, otvorené všetkým, bez rozdielu pôvodu, a uznávajúcimi len vládu Božiu. Koránskeho princípu šúry sa dnes v Líbijskej džamáhíríji dovoláva systém priamej vlády ľudových más prostredníctvom ľudových kongresov. Na druhej strane muslimskí bratia chcú termínom šúrá vytlačiť zo súčasného politického života slovo i pojem „demokracia“ ako islamu cudzí. Hnutie Muslimských bratov (al-ichwán al-muslimún) založil v r.1928 egyptský učiteľ Hasan al-Banná ako organizáciu boja proti polokoloniálnej závislosti svojej vlasti a meštiackym poriadkom. Vychádza síce zo salafíje, ale stavia sa proti zmierlivosti jej reformizmu a kritizuje tiež sociálnu a politickú pasivitu etablovaného asharského duchovenstva. Vytyčuje požiadavku všestrannej islamskej spoločnosti, islamského poriadku, štátu s Koránom ako jedinou ústavou.

(Muslimskí) bratia nie sú náboženské združenie v západnom zmysle tohto slova. Nesúdia, že cisárove patrí cisárovi a čo je Božie Bohu.