Analytická filozofia je typom filozofického myslenia 20.storočia toho názoru, že svet môžeme pochopiť vtedy, keď pochopíme jazyk, a filozofické problémy sú riešiteľné ako problémy jazyka. V jazyku je totiž sprostredkovaný náš vzťah k svetu, a teda preniknúť k jeho podstate znamená preniknúť k tradičným filozofickým otázkam bytia, poznania a myslenia. Tento typ filozofického myslenia sa sústreďuje na logickú a lingvistickú analýzu jazyka a skúma jazykové výrazy z hľadiska ich syntaxe, sémantiky a pragmatiky. Logická analýza jazyka môže byť pritom chápaná ako prenikanie ku skrytej štruktúre jazyka (a tým aj sveta) a filozofia je aplikáciou logiky (logicko-analytická filozofia); alebo má za úlohu usporiadať jazyk, a teda i svet (lingvisticko-analytická filozofia).
Prvopočiatky analytickej filozofie sa spájajú s menom nemeckého logika a matematika Gottloba Fregeho (1848-1925), ktorý nastolil otázku vzťahu jazyka a skutočnosti, pojmu a predmetu, zmyslu a významu jazykových výpovedí. V súčasnosti je analytická filozofia charakteristická najmä pre anglo-americkú filozofiu. Jej vývin je spätý s anglickými univerzitami v Cambridge a Oxforde, odkiaľ sa rozšírila aj do USA. Anglický filozof, logik a matematik Bertrand Russell (1872-1970) je pôvodcom a išpirátorom viacerých filozofických hnutí (kritický realizmus, neorealizmus, neopozitivizmus), no on sám sa odmieta svojou originalitou zaradiť k niektorej filozofickej orientácii. Jeho koncepcia výstavby reality je označovaná ako logický atomizmus. Skutočnosť je tvorená zmyslovými údajmi – atomárnymi faktami, ktoré sú vyjadrené atomárnymi výrokmi (spojenie elementárneho mena s elementárnym predikátom). Spojením atomárnych výrokov vznikajú zložitejšie výroky, ktorých pravdivosť alebo nepravdivosť závisí na pravdivosti alebo nepravdivosti atomárnych výrokov. U Russella splýva filozofia s logikou vedy, je zástancom vedeckého postoja vo vede. Na výroky filozofie i na výroky exaktných vied sa sa vzťahujú rovnaké kritériá (jednoduchosť, presnosť, verifikovateľnosť, logická konzistentnosť). Medzi Russellove najznámejšie diela patria Princípy matematiky, Princípy filozofie, Problémy filozofie, Analýza ducha, Ľudské poznanie, jeho rozsah a hranice; Logika a poznanie. B. Russell bol ocenení Nobelovou cenou za mier a literatúru. John Langshaw Austin (1911-1960) sa sústredil na každodenný, bežne používaný jazyk (ordinary language).