Podľa neho učenie sa jazyka nie je založené na osvojení si širokého repertoáru ideí a predstáv tvoriacich alebo spojených s významom, ale na správnych reakciách počas počúvania, čítania a hovorenia týchto výrazov. Medzi takéto reakcie patrí vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu, zameranie pozornosti na ukazované predmety, relevantné použitie príbuzných výrazov, a podobne. Základnými objektmi vzhľadom na učenie sa jazyka i poznanie vôbec sú fyzikálne telesá. Z aktívneho pozorovania a používania týchto telies v prostredí študenta či používateľa jazyka sú odvodené ich sekundárne vlastnosti či kvality, napr. tvary, farby, atď. Profesor fyziky na univerzite v Berlíne Hans Reichenbach (1891-1953) organizoval skupinu prívržencov filozofického scientizmu Spoločnosť pre empirickú filozofiu. Táto Spoločnosť udržiavala úzky kontakt s Viedenským krúžkom a Reichenbach s jeho členmi viedol teoretické spory. Kritizoval predovšetkým princíp verifikácie, a namiesto neho navrhoval princíp pravdepodobnosti. Žiadne tvrdenie nemožno interpretovať ako bezpodmienečne pravdivé alebo nepravdivé. Na Reichenbachov podnet sa roku 1930 začal vydávať časopis Erkenntnis, týkajúci sa vedeckej filozofie. Reichenbach sa po nástupe Hitlera natrvalo usadil v USA. Analytická filozofia sa výrazne odlišuje od iných filozofických prúdov. Má totiž odlišný názor na predmet filozofie a metódy poznania. Do podstaty sveta možno nahliadnuť nahliadnutím do podstaty jazyka. Z prúdu analytickej filozofie povstalo mnoho významných postáv súčasnej filozofie. Predovšetkým Wittgensteinov lingvistický obrat ovplyvnil mnoho ďalších filozofických prúdov. Po nástupe nacizmu v Európe mnoho filozofov emigrovalo do Spojených Štátov, čím prispeli k šíreniu analytickej filozofie a položeniu základov (spolu s pragmatizmom) pre dnešnú americkú filozofiu.