referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ingrida
Sobota, 8. mája 2021
Postmoderá situácia
Dátum pridania: 24.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 952
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
Postmoderá situácia

„Všechno, co je uznávané, třeba od včerejška, má být předmětem pdezření“ /Lyotard, str. 28/ Lyotard vskutku prejavuje hlbokú skepsu k existujúcim spôsobom a metódam uvažovania. Pochybovanie nie je ale nič nové. Asi najviac ho spropagoval Descartes. Jeho pochybovanie však bolo iné. Descartes pochybovaním očisťuje všetky poznatky, aby našiel neotrasiteľný základ vedenia – pochybovanie je preňho prostriedkom k pevnému ukotveniu pravdy. Naopak postmoderna nehľadá objektívnu pravdu, pretože neverí, že niečo také existuje. Aj W. Welsch píše, že postmoderna sa vymedzuje proti novovekej moderne, ktorá bola doslova posadnutá snami o jednote. Postmoderna sa stavia proti totalitným pojmom pravda, spravodlivosť a pod., nie je jedna pravda ani spravodlivosť, ale sú v množnom čísle. „Postmoderna je skutečnou demokracií, neboť jejími společnými obsahy jsou rozmanitost názorů, kde vzory jednání jsou plurální a stávají se závaznými.“/Welsch, str.12/
Wolfgang Welsch rozdeľuje postmodernizmus na bezbrehý a precízny. Bezbrehý sa snaží všetko, čo sa vymyká bežnému chápaniu racionality zachytiť v čo možno najširšej podobe a potom to navzájom zmiešať. To Welsch nazýva „zamlžovaním“ významu, čo oprávnene vyčíta bezbrehému postmodernizmu aj kritika, no taktiež sama nejde ďalej – tým spolu vytvárajú „postmoderný guláš“, rozptyľujúci akúkoľvek možnosť zachytenia či kritiky. Naproti tomu stojí postmodernizmus presnosti. Ten podľa Welscha presadzuje skutočnú mnohosť názorov, rozvíja pravú pluralitu, rozlišuje typy racionalít a zároveň presadzuje a vyostruje ich rozpor.
Hlavný záujem postmoderny sa sústreďuje na skúmanie jazyka. Súvislosť medzi myslením, jazykom a svetom je jednou z centrálnych otázok 20. storočia. Dôkladná analýza jazyka poznamenáva diela dvoch najvplyvnejších filozofov minulého storočia – Martina Heideggera a Ludwiga Wittgensteina. Záujem postmoderny o jazyk je jednak dôsledkom všeobecnej pozornosti, ktorej sa jazyk teší a jednak dôsledkom prostredia vzniku postmoderny ako jedného z prúdov v literárnej a divadelnej kritike. Skúmaním jazyka sa postmoderna dostáva k otázke jazyka vedy a tým aj vedy vôbec, čím vytvára vlastnú postmodernú filozofiu vedy.
Jednou zo základných otázok filozofie vedy je problém demarkácie, teda otázka, čím sa líši veda ako hľadanie a nachádzanie pravdy od ostatných intelektuálnych aktivít človeka alebo čím je špecifický jazyk vedy oproti jazyku vôbec.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: W. Welsch: Naše postmoderní moderna, Praha 1994, J. F. Lyotard: O postmodernismu, Praha 1993
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.