Duch konštruuje skutočnosť, preto je ho možné poznať absolútne. Absolútne poznanie dosahujeme, keď duch zisťuje, že to, čo sa snaží spoznať, je on sám. (Duch konštituuje skutočnosť od začiatku, no sprvu ju považuje za čosi nepriateľského a sebe protikladného, nezávislého, cudzieho). Až keď duch precitne, keď zistí, že skutočnosť je jeho výtvorom, potom poznáva skutočnosť priamo a bezprostredne ako seba samého.

Hegelova Politická Filozofia

Dôležité sú Hegelove názory politické, ktoré rozvíja v oblasti objektívneho Ducha. Ten je členený na:
Právo – teóriu práva podáva v spise filozofia Práva. Právo je vonkajší abstraktný regulátor človeka.
Morálka – zaoberá sa vnútrom subjektu a je výsledkom vlastnej vnútornej reflexie vytvárajúcej správne konanie.
Mravnosť – je zjednotením práva a morálky (vonkajšieho a vnútorného) a realizuje sa prostredníctvom plnenia rozumných povinností. V povinnostiach sa zároveň jedinec dostáva k podstate slobody. Mravnosť Hegel člení do troch vývojových stupňov:

Rodinu – tá je najnižšou a najmenej rozvinutou formou mravnosti. Vyrastá z prírody, z manželstva muža a ženy, z duchovného zväzku.
Občiansku spoločnosť – je sférou individuálnych a sebeckých záujmov – negáciou rodinných vzťahov. Každý jedinec usiluje o svoje blaho a nestará sa vo verejnej sfére o druhých.
Štát – je najkonkrétnejšou realizáciou objektívneho Ducha a spojením vzťahov rodinných a občianskej spoločnosti. Mimo štátu nie je ľudská sloboda. Hegel uznáva deľbu moci, odmieta však suverenitu ľudu a štátnu moc pochádzajúcu z volieb, jeho štátom je konštitučná monarchia. Hegelova logika

Hegel bol geniálnym dialektikom – dialektika pracuje s bojom a stretávaním sa protikladov a ich usmerňovaním. Logika vytvorená týmto spôsobom je známa a skladá sa z troch stupňov:
Téze – tvrdenie (napríklad čisté bytie)
Antitéza - popretie, negácia prvého tvrdenia (čisté nič)
Syntéza – spojenie tézy a antitézy obsahujúce zmiešané tvrdenie týchto dvoch (tento svet)

Tento trojstupňový model aplikuje Hegel všade – predovšetkým na vývoj svetových dejín a zmysel sveta. Pôvodne protikladné kvality sa spoja na vyššom stupni, ale ten nie je konečný a je negovaný, aby tak mohla vzniknúť ďalšia vyššia kvalita.