Tento postup ešte vyjadruje inak a to:
Zákonom negácie negácie – napríklad zločin je negáciou práva a negácoiou zločinu je trest, náprava práva na vyššom stupni
Zákonom premeny kvantity na kvalitu – napríklad ľahkomyseľnosť kvantitatívne narastá tak dlho, až sa u nejakého človeka zmení na novú kvalitu.
Zákon jednoty a boja protikladov – dialektický postup alebo schéma hore – téza-antitéza-syntéza.

Takto chápanú logiku aplikuje na vývoj svetového Ducha:
Veda o logike – alebo čisté bytie. Delí sa na tri stupne: náuka o bytí, náuka o podstate, náuka o pojme – všetko funguje na princípoch dialektiky
Filozofia prírody (najslabšia časť Hegelovho diela) tvorená stupňami – mechanika, fyzika a organika. Filozofia prírody je negáciou vedy o logike – čisté bytie prechádza do svojho protikladu (antitézu) – materiálnu prírodu
Filozofia Ducha – je spojením vedy o logike (duchovna) a filozofie prírody (hmoty) a je vrcholom Hegelovej filozofie a najdôležitejšou časťou. Delí sa takto:

Subjektívny Duch (téza)
A, antropológia (duša)
B, fenomenológia (vedomie)
C, psychológia (duch)
Objektívny Duch (antitéza – v ňom sa objektivizuje slobodný duch, buduje vlastný svet práva a dejín)
A, právo (vonkajšia regulácia dejín právim)
B, morálka (alebo vnútorný zákon v človeku)
C, mravnosť (je najvyššie, najkonkrétnejšie a najpravdivejšie uskutočnenie slobodnej vôľe)

Absolútny Duch (syntéza a vrchol dejín)
A, umenie (téza)
B, náboženstvo (antitéza – nie je najvyšším prejavom absolútneho Ducha)
C, filozofia (syntéza – filozofiu povyšuje na najvyššie uskutočnenie Ducha)

Záverečná poznámka k Hegelovmu vyjadrovaniu – mnohí kritici mu vyčítali práve to, že jeho filozofia je značne nezrozumiteľná a temná. Jeho diela rozhodne nie sú ľahko čitateľné, a jeho prednášky boli vraj rovnako ťažkopádne. Po Hegelovej smrti sa jeho žiaci rozdelili do dvoch skupín – prví sa striktne držali filozofie svojho učiteľa, zatiaľ čo druhí, mladohegelovci, Hegela v mnohom kritizovali. Medzi tých patrili napríklad Bruno Bauer a Ludwig Feuerbach.