Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hegel a jeho Filozofia Ducha
Dátum pridania: | 24.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lu | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 733 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 10m 50s |
Pomalé čítanie: | 16m 15s |
Tento postup ešte vyjadruje inak a to:
Zákonom negácie negácie – napríklad zločin je negáciou práva a negácoiou zločinu je trest, náprava práva na vyššom stupni
Zákonom premeny kvantity na kvalitu – napríklad ľahkomyseľnosť kvantitatívne narastá tak dlho, až sa u nejakého človeka zmení na novú kvalitu.
Zákon jednoty a boja protikladov – dialektický postup alebo schéma hore – téza-antitéza-syntéza.
Takto chápanú logiku aplikuje na vývoj svetového Ducha:
Veda o logike – alebo čisté bytie. Delí sa na tri stupne: náuka o bytí, náuka o podstate, náuka o pojme – všetko funguje na princípoch dialektiky
Filozofia prírody (najslabšia časť Hegelovho diela) tvorená stupňami – mechanika, fyzika a organika. Filozofia prírody je negáciou vedy o logike – čisté bytie prechádza do svojho protikladu (antitézu) – materiálnu prírodu
Filozofia Ducha – je spojením vedy o logike (duchovna) a filozofie prírody (hmoty) a je vrcholom Hegelovej filozofie a najdôležitejšou časťou. Delí sa takto:
Subjektívny Duch (téza)
A, antropológia (duša)
B, fenomenológia (vedomie)
C, psychológia (duch)
Objektívny Duch (antitéza – v ňom sa objektivizuje slobodný duch, buduje vlastný svet práva a dejín)
A, právo (vonkajšia regulácia dejín právim)
B, morálka (alebo vnútorný zákon v človeku)
C, mravnosť (je najvyššie, najkonkrétnejšie a najpravdivejšie uskutočnenie slobodnej vôľe)
Absolútny Duch (syntéza a vrchol dejín)
A, umenie (téza)
B, náboženstvo (antitéza – nie je najvyšším prejavom absolútneho Ducha)
C, filozofia (syntéza – filozofiu povyšuje na najvyššie uskutočnenie Ducha)
Záverečná poznámka k Hegelovmu vyjadrovaniu – mnohí kritici mu vyčítali práve to, že jeho filozofia je značne nezrozumiteľná a temná. Jeho diela rozhodne nie sú ľahko čitateľné, a jeho prednášky boli vraj rovnako ťažkopádne. Po Hegelovej smrti sa jeho žiaci rozdelili do dvoch skupín – prví sa striktne držali filozofie svojho učiteľa, zatiaľ čo druhí, mladohegelovci, Hegela v mnohom kritizovali. Medzi tých patrili napríklad Bruno Bauer a Ludwig Feuerbach.
Zdroje: G.W.F. Hegel: Filozofia Dejín, in: Antológia z diel filozofov: Novoveká a racionalistická filozofisa, Bratislava 1970, Encyklopédia filozofických vied in: Antológia z diel filozofov: Novoveká a racionalistická filozofisa, Bratislava 1970, Arno Anzenbacher: Úvod do filozofie: SPN: Praha 1991, Dejiny novoveké filozofie: Praha 1994