referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Hegel a jeho Filozofia Ducha
Dátum pridania: 24.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 733
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
Georg Wilhelm Friedrich Hegel sa narodil v roku 1770 v Stuttgarte. Bol ovplyvnený Francúzskou revolúciou - bol Napoleonovým nadšencom. Žil v zlatej dobe nemeckej filozofie a literatúry. Dá sa povedať, že v jeho myslení vyvrcholila Nemecká klasická filozofia. Hegel, ako snáď všetci myslitelia jeho doby, reaguje na Kantov prínos do filozofie a zároveň Kanta veľmi kritizuje. Sám vytvára gigantický systém filozofie založený predovšetkým na chápaní dejín a dejinnosti. Dejiny sú podľa neho neustálou zmenou, majú zmysel a význam. Zmyslom dejín je pokrok v uvedomovaní si slobody. Vývoj v dejinách sa rozvíja v troch stupňoch.

Orientálny svet – Čína, India, Perzia – V tejto fázi dejín je sloboda na svojom začiatku – slobodný je vlastne len jedinec-panovník, ostatní nemajú slobodnú vôľu. Zákony pre život prichádzajú z vonkajšieho prostredia a sú nemenné (zákony od Boha, panovník je ich stelesnením).

Antický svet – Grécko: aj tu je idea slobody nedokonalá, pretože spoločenský systém pripúšťa otroctvo. No aj slobodní jednotlivci nie sú slobodní úplne, lebo sami seba vnímajú ako nerozlučne spätých s polis. Z grécka sa dejiny posúvajú ďalej do starého Ríma, v ktorom sa objavuje idea individuálnych práv jednotlivca. Sloboda je však v Ríme príliš abstraktná a formálna, takže jediné možné v tejto situácii je podľa Hegla únik do seba samého – tak vznikajú filozofické systémy obrátené „dovnútra“ ako stoicizmus, epikureizmus a skepticizmus. Tieto systémy sú však negatívnym riešením danej situácie neslobody. Pozitívne riešenie ponúklo kresťanstvo – vzniká náboženské seba-vedomie ukazujúce, že pravým svetom človeka je duchovnáý svet.

Germánsky svet – Hegel považuje stredovek za temný, preto oslavuje renesanciu a predovšetkým reformáciu. Práve Martin Luther podľa Hegela preniesol akcent na individualitu a zdôraznil, že človek je vo svojej podstate predurčený na to, aby bol slobodný. Hegel hovorí, že na to, aby bol človek slobodný, musí byť uvedený do súladu s rozumom. Rozum sa musí zaoberať ľudmi a nie sústrediť sa len na všeobecné princípy. Hegel bol presvedčeným, že za jeho života sa sloboda naplnila, vyvrcholila v dejinách, dokončil sa dejinný proces. Podľa Hegela má byť svet organizovaný racionálne, jedinci sa majú riadiť svojím svedomím a presvedčením.
Problém slobody rieši Hegel vo svojej Filozofii Práva.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: G.W.F. Hegel: Filozofia Dejín, in: Antológia z diel filozofov: Novoveká a racionalistická filozofisa, Bratislava 1970, Encyklopédia filozofických vied in: Antológia z diel filozofov: Novoveká a racionalistická filozofisa, Bratislava 1970, Arno Anzenbacher: Úvod do filozofie: SPN: Praha 1991, Dejiny novoveké filozofie: Praha 1994
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.