Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Platón Obrana Sokratova
Dátum pridania: | 25.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | tomhary | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 538 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 50s |
Pomalé čítanie: | 13m 15s |
Sokrates navyše tvrdí, že nemôže byť učiteľom, ale je iba „pôrodníkom“, ktorý pomáha svojim študentom odhaľovať pravdu .
Sokratova obrana od Platóna je výnimočná v tom, že ako jediné Platónove dielo nie je dialóg , ale podanie troch rečí Sokrata , ktorými sa obhajoval pred súdnym tribunálom v roku 399 p.n.l. . Celý tento proces bol s najväčšou pravdepodobnosťou vykonštruovaný , vedený jeho nepriatelmi, hlavne z politických kruhov s cielom zdiskreditovať a odstrániť Sokrata. Iróniou je , že Sokrates sa celý život vyhýbal aktívnemu pôsobeniu v politike, avšak cielene a konštruktívne kritizoval inštitúcie v Grécku. Keďže v tom období bola všeobecná amnestia a politický proces bol nemožný , bol Sokrates obvinený z bezbožnosti a kazenia mládeže .
Na úvod svojej reči sa Sokrates ospravedlňuje, že nebude používať krasorečenie a kvetnaté frázy, pretože napriek tomu , že je 70 ročný stojí pred súdnym tribunálom a nemá s tým žiadne skúsenosti. Uisťuje všetkých prítomných, že od neho budú počuť iba pravdu a odvoláva sa pritom na boha „.. a nech mi je boh svedkom...“ (341), čo je dosť zaujímavé, keď si uvedomíme, že je okrem iného obvinený aj z bezbožnosti .
Ďalej zhodnotí svoju obžalobu „Sokrates je vinný a dopúšťa sa zločinu tým, že skúma veci pod zemou i veci nebeské, horšej veci dopomáha k úspechu a aj iných učí to isté“ (341) a snaží sa vysvetliť , že sa nezkladá na pravde. Tvrdí, že takého „ohováračky“ majú pôvod v jeho „ľudskej múdrosti“ a ako svedka uvádza boha Apollóna a príhodu z veštiarne v Delfách. Mimochodom, boh Apollón zohráva v živote Sokrata zaujímavú úlohu a má zásadný vplyv na jeho životné osudy. Apollón bol syn boha Dia. Bol bohom svetla, ochrancom života a poriadku. Bol to neomylný strelec a veštec a „sprevádza“ Sokrata až do jeho smrti. Na základe „Apollónovej“ výzvy „Spoznaj sám seba!“, ktorá bola vytesaná na vchode do veštiarne v Delfách si Sokrates začal uvedomovať vlastné myslenie a upriamil pozornosť do svojho vnútra. Stalo sa to základom jeho učenia a znamenalo zrod jeho sebareflexie. Boh Apollón bol aj pri poslednej etape Sokratovho života – pri jeho smrti. Ako odsúdený na smrť musel pred vykonaním rozsudku počkať na posvätnú loď, ktorá sa plavila na Delós na Apollónovu slávnosť. Tak mu vlastne Apollón venoval ešte 3 dni života .
V príhode z veštiarne v Delfách spomína ako jeho druh Chairefton prišiel do Delf a odvážil sa opýtať : Kto je múdrejší od Sokrata?. Pýtia mu odpovedala, že nik nie je múdrejší. Vtedy začal Sokrates svoju cestu a prostredníctvom dialógov s ľuďmi hľadal múdrejšieho človeka ako je on sám.
Sokrates ďalej vysvetľuje, že celý proces proti nemu je vykonštruovaný , pretože pri hľadaní múdrejšieho človeka si znepriatelil veľa ludí – politikov, básnikov aj remeselníkov.