Pri tomto hľadaní zistil, že „....tí čo najväčmi vynikali slávou majú najväčšie nedostatky...“, že básnici nerozumejú svojim dielam, pretože tie sa iba rynú z ich vnútra a že remeselníci majú mnoho krásnych vedomostí, ale myslia si, že sú najmúdrejší vo všetkom. Sokratova múdrosť spočívala hlavne v uvedomení si množstva vecí a súvislostí o ktorých vedel , že ich nevie, v uvedomení si vlastných nedostatkov a nedokonalosti a preto aj pri stretnutí s rovnako múdrym človekom, bol vždy Sokrates múdrejší. Tu možno spomenúť jeho známy výrok „Viem, že nič neviem !“ „Sció mé nihil scíre“(lat.)
Pri jeho cestách spojených s hladaním múdrejšieho človeka ho sprevádzali mladý ľudia a snažili sa ho napodobňovať v jeho umení vedenia dialógu, analyzovania a rečníctva – preto aj obvinenie z kazenia mládeže.


Sokrates sa ďalej snaží obhajovať sa proti obvineniu z bezbožnosti a kazenia mládeže, ktorú proti nemu vzniesol neznámy básnik Meletos. Sokrates s ním viedol dialóg, v ktorom Meletovi dokázal, že si z neho vlastne robí žarty a že sám Meletos bol ľahkomyselný pri podávaní žaloby a, že ho pravdepodobne iba skúšal.
Dokonca obvinil Meleta z toho, že keď vedel ,že Sokrates úmyselne kazí mládež, neupozornil ho na to sám a teda je sám vinný z kazenia mládeže, pretože v tom prípade Sokrates konal neúmyselne .
Taktiež obviňuje Meleta z neinformovanosti, pretože výroky ktoré vkladá Sokratovi do úst sú bežne dostupné a publikované v dielach Anaxagora z Klazomenu. Vo veci obvinenia z bezbožnosti sa Sokrates bráni podobným spôsobom a odvoláva sa na to, že každý predsa vie, že verí v daimonov a nie je možné aby niekto kto verí v daimonov bol bezbožný, pretože Meletos sám tvrdí , že daimoni sú dajakí bohovia, akési deti bohov. Logickou analýzou zmietol zo stola Meletove tvrdenia a obrátil sa na aténskych občanov s rečou o spravodlivosti, morálke, hrdosti a charaktere. Vyjadril jednoznačné a pevné rozhodnutie v prípade akéhokoľvek rozsudku pokračovať vo svojich činnostiach a konaní bez akejkoľvek zmeny. Ako príklad svojho charakteru, zásad a nebojácnosti sa, pred smrťou uviedol príklad z doby vlády oligarchov, keď bol požiadaný aby priviedol spolu s ďalšími 4 aténčanmi na popravu Leonta Salamínskeho. Ako jediný odmietol, pretože to podľa neho bolo nespravodlivé a nečestné. To, že prežil pripisuje skutočnosti , že vláda oligarchov onedlho padla .

Po tejto reči nasleduje prvé hlasovanie o Sokratovej vine, či nevine.