Za to, že Sokrate je vinný hlasovalo 281 sudcov, v jeho prospech 220, čím ho uznali vinným.

Po prvom hlasovaní sa Sokrates pozastavuje nad malým rozdielom hlasov, pretože 30 hlasov stačilo na jeho oslobodenie .
Zamýšľa sa nad tým, aký trest by si mal navrhnúť a celú dobu dáva najavo, že sa necíti vinný a stále sa usiluje okľukami a bočnými cestičkami naviesť svojich sudcov , aby pochopili čo robí, ako rozmýšľa a o čo mu celú dobu ide. Keďže prišiel o celý svoj majetok a bol veľmi chudobný navrhuje si ako svoj trest stravovanie v prytaneu.
Zároveň vysvetľuje prečo si zvolil takýto trest. Väzenie – žiť ako „otrok vrchnosti“ je pre neho neprijateľné. Peniaze na vykúpenie nemá a vyhnanstvo by pre neho znamenalo dostať sa skôr, alebo neskôr do takých istých problémov.
Nemôže žiť v nečinnosti, pretože za svoje poslanie považuje viesť dialógy s ľudmi, skúmať ich a ich život. Na záver ešte ponúka sumu 30 mín, za ktorú sa zaručujú jeho priatelia Platon, Kriton, Kritobulos a Apollodoros.

Nasleduje druhé, posledné hlasovanie , ktoré pomerom 361 proti 140 odsúdilo definitívne Sokrata na trest smrti.

Po tomto definitívnom hlasovaní sa Sokrate naposledy prihovára sudcom, už sa neobhajuje iba vysvetľuje. Neponižuje sa a neprosí. Obviňuje svojich žalobcov z ničomnosti a nespravodlivosti a zároveň hrdo príjma svoj rozsudok. V reči pre tých, ktorý hlasovali za jeho odsúdenie prorokuje trest, trest ťažší ako smrť. Vysvetľuje, že jeho umlčaním a smrťou nedosiahnu svoj kľud. Nestanú sa z nich lepší ľudia ani zrazu nezačnú správne žiť.
V reči pre tých , ktorý hlasovali za jeho oslobodenie sa zase zaoberá u neho nezvyčajnou vecou. Totiž, že ho nevaroval jeho veštecký hlas daimona, ktorý ho vždy upozornil keď mal urobiť niečo nesprávne. Z toho dedukuje, že to čo sa mu stalo je dobré a má to tak byť.
Podľa Sokrata je smrť buď nič a vtedy z nej nemá žiadny pocit a teda to nemôže byť trest, alebo ide o sťahovanie duše na iné miesto. Na miesto kde sú skutočný sudcovia, ktorý by ho mohli súdiť. Na miesto, kde sú všetci mŕtvi, kde by sa mohol stretnúť s Orfeom, alebo Homérom a mohol by pokračovať vo svojom hľadaní a skúmaní. V tom prípade pokladá smrť za zisk.
Na záver žiada sudcov, aby takisto súdili v budúcnosti jeho synov, pokiaľ sa budú starať viac o peniaze ako o cnosť, ak budú namyslený , alebo ak si budú myslieť, že sú niečim hoci nestoja za nič.

Sokratov život končí vypitím čaše bolehlavu .