z gnozeologického hľadiska: a) smery popierajúce spoznanie podstaty sveta
- Agnosticizmus
b) smery hovoriace o spoznaní sveta
nejakým spôsobom
- Empirizmus
- Racionalizmus
V otázke vzťahu k Bohu sa uplatňujú tieto základné filozofické prístupy:
-teizmus
-deizmus
-panteizmus
-ateizmus
Predmet filozofovania sa menil v závislosti od vývoja spoločnosti a poznania.
Význam štúdia filozofie:
- získanie schopnosti vidieť jednotlivé problémy v širších súvislostiach
- poskytnutie orientačných bodov (čo môžeme vedieť, čo máme robiť...)
- pomoc pri otázkach ľudského bytia, pri vážnych rozhodnutiach
Od filozofie nemôžeme očakávať, že nám poskytne hotové odpovede ("recepty"), vytvára nám však priestor, aby sme sa zamysleli nad problémami sveta a riešili ich ako samostatne mysliaci ľudia.

Filozofia - slovenský filozofický časopis, ktorý vydáva Ústav filozofie a sociológie SAV od r. 1946 pod rôznymi názvami.

VÝVOJ FILOZOFIE sa delí na 4 obdobia:
1. Rané (kozmologické) 6. - 5. stor.p.n.l.
2. Klasické 5. - 4. stor.p.n.l.
3. Helenistické 4.stor.p.n.l.- 5./6. stor.p.n.l
4. Mystické (je obdobím úpadku filozofie-nahrádza ju teozofia)

RANÉ OBDOBIE

Do obdobia ranejgréckej filozofie, nazývané ajpredsokratovským, patrí filozofia predstaviteľov milétskej školy, pytagorovcov, eleátskej školy, Herakleita, poleelátskych prírodných filozofov a atomistov.
Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, kultúrnym a duchovným prelomom v 5. - 6. stor.p.n.l. Nastal rozklad tradičnej rodovej spoločnosti a vznikol grécky mestský štát - polis. Majetkovú a sociálnu rovnosť v rode nahrádza sociálno - ekonomická nerovnosť vo vytvárajúcej sa otrokárskej spoločnosti.
Občan antickejpolis vie, že jeho život riadia zákony a prijíma túto zachovanú moc nad sebou. Človek dospieva k poznaniu, že zákony spoločnosti, v ktorej žije, majú osobitnú povahu a líšia sa od prírodnej nevyhnutnosti. Oddelenie prírodnejnevyhnutnosti (gr. fyzis=príroda,prírodný) od zákonov ustanovených ľuďmi (gr. nomoc =zákon) je jeden z najvýznamnejších predpokladov vzniku gréckej filozofie. Ďalšie predpoklady sú späté s obchodnou a kolonizačnou činnosťou starých Grékov.
Hlboké sociálno - politické zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné predstavy osvete(mýtické) a vytvárajú sa "vedecké" názory a abstraktno filozifické predstavy o skutočnosti.
Odohral sa prechod od mýtu k logu, ktorý nebol prirodzene masovým javom.
Filozofia vznikla ako kritika a prekonanie mýtu, ako nový typ myslenia a nová orientácia vo svete.
V ranom období sa filozofi zaoberajú najmä prírodovednou problematikou, otázku sveta chápu prevažne naturalisticky a materialisticky.
Dominuje iónska škola - stredisko v Miléte.

MILÉTSKA ŠKOLA (IÓNSKA)


- najstaršia materialistická škola v Grécku
Jej 1. predstavitelia pôsobili v 6. stor.p.n.l. Milét bol vtedy veľkým obchodným, prístavným a kultúrnym strediskom.
S menami milétskych filozofov - Talesa, Anaximandra a Anaximena je spätý vznik európskej vedy a filozofie. Urobili prvé vedecké objavy v oblasti matematiky, geografie a astonómie.