Filozofia je veda o najvšeobecnejších zákonoch, ktorými sa riadi bytie ( t. j. príroda a spoločnosť ) i ľudské myslenie. Je to proces poznania. Pojem filozofos ako milovník múdrosti začal používať Pytagoras a Herakleitos z Efezu,ale až Sokrates mu dal význam, ktorý pretrval dodnes.
Filozofia sa utvára ako pojmové poznanie na rozdiel od mýtického myslenia, ktoré sa prenáša pomocou obrazných predstáv.
Človek si už na základné otázky, ktoré ho znepokojovali, neodpovedal mytologicky, ale hľadal racionálnu odpoveď.
Človek spoznáva prostredníctvom
-zmyslov(senzus)-poznanie založené na zmyslových orgánoch nazývame
senzualistické
-skúseností(empeiriá)-pozn.založ.na skúsenostiach nazývame empirické
-rozumu(racio)-pozn.založ. na rozumovom zdôvodnení nazývame racionálne
Filozofia vznikla v otrokárskej spoločnosti ako veda zahrnujúca všetky poznatky človeka o objektívnom svete a o sebe samom.
Filozofické disciplíny:ontológia, gnozeológia, etika, estetika, axiológia,fil. antropológia, dejiny filozofie, filozofia dejín, fil.náboženstva a iné.
Rozdelenie filozofických smerov:
1. z ontologického hľadiska: a)monistické-->materializmus
-->idealizmus - objektívny
- subjektívny
b)dualistické
c)pluralistické
2.

z gnozeologického hľadiska: a) smery popierajúce spoznanie podstaty sveta
- Agnosticizmus
b) smery hovoriace o spoznaní sveta
nejakým spôsobom
- Empirizmus
- Racionalizmus
V otázke vzťahu k Bohu sa uplatňujú tieto základné filozofické prístupy:
-teizmus
-deizmus
-panteizmus
-ateizmus
Predmet filozofovania sa menil v závislosti od vývoja spoločnosti a poznania.
Význam štúdia filozofie:
- získanie schopnosti vidieť jednotlivé problémy v širších súvislostiach
- poskytnutie orientačných bodov (čo môžeme vedieť, čo máme robiť...)
- pomoc pri otázkach ľudského bytia, pri vážnych rozhodnutiach
Od filozofie nemôžeme očakávať, že nám poskytne hotové odpovede ("recepty"), vytvára nám však priestor, aby sme sa zamysleli nad problémami sveta a riešili ich ako samostatne mysliaci ľudia.

Filozofia - slovenský filozofický časopis, ktorý vydáva Ústav filozofie a sociológie SAV od r. 1946 pod rôznymi názvami.

VÝVOJ FILOZOFIE sa delí na 4 obdobia:
1. Rané (kozmologické) 6. - 5. stor.p.n.l.
2. Klasické 5. - 4. stor.p.n.l.
3. Helenistické 4.stor.p.n.l.- 5./6. stor.p.n.l
4. Mystické (je obdobím úpadku filozofie-nahrádza ju teozofia)

RANÉ OBDOBIE

Do obdobia ranejgréckej filozofie, nazývané ajpredsokratovským, patrí filozofia predstaviteľov milétskej školy, pytagorovcov, eleátskej školy, Herakleita, poleelátskych prírodných filozofov a atomistov.
Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, kultúrnym a duchovným prelomom v 5. - 6. stor.p.n.l. Nastal rozklad tradičnej rodovej spoločnosti a vznikol grécky mestský štát - polis. Majetkovú a sociálnu rovnosť v rode nahrádza sociálno - ekonomická nerovnosť vo vytvárajúcej sa otrokárskej spoločnosti.
Občan antickejpolis vie, že jeho život riadia zákony a prijíma túto zachovanú moc nad sebou. Človek dospieva k poznaniu, že zákony spoločnosti, v ktorej žije, majú osobitnú povahu a líšia sa od prírodnej nevyhnutnosti. Oddelenie prírodnejnevyhnutnosti (gr. fyzis=príroda,prírodný) od zákonov ustanovených ľuďmi (gr. nomoc =zákon) je jeden z najvýznamnejších predpokladov vzniku gréckej filozofie. Ďalšie predpoklady sú späté s obchodnou a kolonizačnou činnosťou starých Grékov.
Hlboké sociálno - politické zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné predstavy osvete(mýtické) a vytvárajú sa "vedecké" názory a abstraktno filozifické predstavy o skutočnosti.
Odohral sa prechod od mýtu k logu, ktorý nebol prirodzene masovým javom.
Filozofia vznikla ako kritika a prekonanie mýtu, ako nový typ myslenia a nová orientácia vo svete.
V ranom období sa filozofi zaoberajú najmä prírodovednou problematikou, otázku sveta chápu prevažne naturalisticky a materialisticky.
Dominuje iónska škola - stredisko v Miléte.

MILÉTSKA ŠKOLA (IÓNSKA)

- najstaršia materialistická škola v Grécku
Jej 1. predstavitelia pôsobili v 6. stor.p.n.l. Milét bol vtedy veľkým obchodným, prístavným a kultúrnym strediskom.
S menami milétskych filozofov - Talesa, Anaximandra a Anaximena je spätý vznik európskej vedy a filozofie. Urobili prvé vedecké objavy v oblasti matematiky, geografie a astonómie.

Nazdávali sa, že všetky veci musia mať nejaký spoločný počiatok ( arché )!
Za jednotku, tvoriacu základ nekonečnej rozmanitosti javov, pokladali niečo látkové, telesné, zvláštne - vodu, vzduch...
Filozofi milétskej školy boliaj živelnými dialektikmi. Svet chápali ako živý organizmus. Aristoteles ich nazval hylozoistami (gr. hylé-látka, zoós-živý). Nerozlišovali živú a neživú prírodu, predmetom ich filozofovania bolo hľadanie odpovede na otázku - čo je arché?
Hľadaním počiatku vecí sa títo prírodní filozofi stali zakladateľmi nielen európskej filozofie, ale aj priekopníkmi mnohých oblastí vedy.
K neskorším, menej významných predstaviteľom milétskej školy patrili Hippon a Diogenes z Apollonie (5.stor.p.n.l.)

TÁLES (z Milétu v Malej Ázii,asi r. 624 - 547. p. n. l. )

-je prvým historicky známym predstaviteľom starogréckej filozofie. Herodotos, Duris a Demokritos vravia, že Thales bol synom Examya a Kleobuly, z rodu Thelidov, ktorí pochádzali z Fenície a boli najvznešenejšími potomkami Kadma a Agenora.Podľa antickej tradície bol jedným zo siedmych mudrcov ( Kleobulus, Solón, Chilon, Pittakos, Bias, Periandros)
Niektorí o ňom hovoria, že sa oženil a mal syna Kybistha. Iní však naopak tvrdia, že ostal slobodný a adoptoval dcérinho syna. Keď sa ho spýtali, prečo sám nemá deti, povedal vraj, že pre lásku k deťom. Hovorí sa tiež, že keď ho matka nútila, aby sa oženil, povedal jej: " Pri Diovi, ešte to nie je vhodné. " Potom, keď zostarel a ona len naliehala, povedal jej, že už to nie je vhodné.
Osoba Tálesa je opradená mnohými legendami. Pravdepodobnebol politicky veľmi angažovaný človek, zručný technik, obchodník a cestovateľ. Oboznámil Grékov s poznatkami východnej vedy. Tradícia vraví, že si osvojil matematické astronomické poznatky, dosiahnuté v Egypte a Babylone. Volali ho 1. matematikom (používal kružidlo a uhlomer), astronómom a fyzikom. Vraj prvý dokázal rozdelenie kruhu na 2 rovnaké časti priemerom. Pripisuje sa mu predpoveď zatmenia Slnka 28.mája 585p.n.l. ( ukončila vraj vojnu medzi lýdskym a médskym kráľom )
Je zakladateľom živelnej materialistickej - milétskej školy. Za pralátku všetkých vecí a sveta vôbec pokladal vodu, ale proces vznikania vecí z vody nevysvetlil. Pre neho bola voda pretrvávajúcou " podstatou ". Podľa Aristotela mohol prísť na túto myšlienku na základe pozorovania prírody, pri zistení nenahraditeľnosti a dôležitosti vody v živote organizmov.
On vraj prvý zaviedol obvyklé rozoznávanie ročných období a rozdelil rok na 365 dní.

Hieronymos o ňom vraví,že vypočítal aj výšku pyramíd pomocou ich tieňa, a to tak, že ich odmeral v tom čase, keď náš tieň a naše telo majú rovnakú veľkosť.
Táles tvrdil, že zem je plochý disk, ktorý pláva na vode.
" Táles tvrdí, že Zem je nesená vodou. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou
vody sa potom otriasa, a vtedy ľudia hovoria, že je
zemetrasenie. " 11 a 15 (zo Senecu)
Niektorí hovoria, a medzi nich patrí aj básnik Choirilos, že on prvý vyhlásil duše za nesmrtelné. Niektorí mu pripisujú aj vypočítanie slnečnej dráhy od jedného slnovratu do druhého a vyhlásenie, že slnko je 720-krát väčšie ako mesiac. On tiež prvý pomenoval posledný deň mesiaca tridsiatnikom. Podľa niektorých dal tiež základy prírodovede.
Podľa niektorých však nezanechal nijaký spis, lebo jemu pripisovaný spis Astronomia pre plavcov je vraj dielom Foka zo Samu. Podľa iných napísal len dva spisy, O slnovrate a O rovnodennosti, domnievajúc sa , že ostatné veci sú nepochopiteľné.
Táles zomrel 78-ročný (alebo podľa Sosikrata 90-ročný )
Mudrc Thales zomrel, keď sa pozeral na gymnické závody,zaiste od horúčavy, smädu a slabosti, pretože už bol veľmi starý. O tomto sa zmieňuje aj nápis na jeho hrobe:

" Aký len malý je náhrobok, sláva však do neba siaha;
Thales bol premúdrym mužom; toto tu jeho je hrob. "

" Keď sa ho ktosi opýtal,čo bolo prv, či noc alebo deň, povedal,že noc, a to o jeden deň." (o Thalesovi)

ANAXIMANDROS (r. 611 - 546 )

-syn Praxiadov, pochádzal z Miléta.
-starogrécky filozof, materialista, živelný dialektik, bol Talesovým žiakom.
Autor prvého filozofického diela v Grécku O prírode, ktoré sa však nezachovalo. Za začiatok a základný prvok veci vyhlásil "neobmedzené" - apeiron. Tvrdil o ňom, že sa síce jeho časti menia, ale ako celok ostáva nezmeniteľné. Je to akýsi všeobecný zákon, miera všetkých meniacich sa vecí. Vznik vecí nevysvetľuje premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady. Tento večný pohyb vylučujúcich sa protikladov určuje svetové dianie.
Podľa A. kozmologickej teórie stredom vesmíru je Zem, ktorá má tvar plochého valca a vznáša sa vo vzduchu. Okolo Zeme sa točia tri nebeské prstence : slnečný, mesačný a hviezdny. Tvrdil, že slnko nie je menšie ako Zem a že je najčistejším ohňom. Anaximandros vypracoval prvú zemepisnú mapu vtedy známeho sveta, ktorú neskôr doplnil a poopravil Hekataios Milétsky.
Prvý vynašiel slnečné hodiny ( gnomón- zvislá tyč na meranie slnečného tieňa).

Boli na nich zaznamenané slnovraty a rovnodennosti.
Ako prvý v dejinách vyslovil myšlienku evolúcie: človek, podobne ako ostatné živé bytosti, pochádza podľa neho z ryby.
Podal stručný prehľad svojich náhľadov. Mal 64 rokov, keď zanedlho na to zomrel. Bol aj iný Anaximandros, historik, ktorý tiež pochádzal z Milétu a písal v iónskom dialekte.

" Z čoho veci vznikajú, do toho aj zanikajú, lebo platí pokánie a trest za bezprávie podľa poriadku času."

ANAXIMENES (pribl.r. 588 - 525p.n.l.)

Anaximenes, syn Euristratov, pochádzal z Milétu a bol Anaximandrovým žiakom. Podľa iných bol žiakom Parmenidovým. Tak ako Táles aj Anaximenes je materialistom a živelným dialektikom. Je najmenej známym filozofom milétskej školy. Jeho názory sú viac kozmologické, ako filozofické. Za pralátku vyhlásil vzduch, ktorý považoval za neohraničený. Vzduch je nekonečný, večný, pohyblivý. V jeho predstavách sa vzduch prirovnáva k duši človeka. Podľa jeho učenia, všetko jestvujúce pochádza z prvotnej látky - vzduchu - a vracia sa späť do nej. Vzduch sa zhusťuje a tvorí najprv oblaky, potom vodu a napokon zem a kamene, riedením sa mení na oheň. Anaximenes určil, že hviezdy, to je oheň, necítime však ich teplo, lebo sú veľmi ďaleko (podľa Anaximandra sú hviezdy bližšie ako planéty).
Pohybujú sa nie popod zem, ale okolo Zeme. Písal v iónskom dialekte, jednoducho a triezvo.
Anaximenes sa priblížil pravdivému vysvetleniu zatmenia Slnka a Mesiaca. Tvrdil, že mesiac má svoje svetlo od slnka.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Milétska škola