Pojem „Boh“ je konštituovaný predovšetkým Kresťanstvom, najvplyvnejším svetovým náboženstvom ako - absolútna, duchovná, mimočasová, najdokonalejšia, neskonale vnútorne bohatá a pritom dokonale jednoduchá osobná bytosť, stvoriteľ sveta. Všetko bohatstvo je v ňom v dokonalej jednote. Boj je večný, žije v neustálej prítomnosti; niet preň ničoho, čoho už niet alebo ešte niet. Je všadeprítomný, ale nie na spôsob akéhosi "fluida", ktoré všetkým preniká, ale tak, že je celý na každom mieste, bez toho, že by bol na nejaké miesto viazaný. Všetkým dokonale preniká poznaním a mocou. V Bohu sa spájajú v dokonalej jednote vlastnosti, ktoré nedokážeme ako ľudia spojiť, napríklad neúprosná spravodlivosť a bezmedzné milosrdenstvo. Boh je vždy iný ako akákoľvek schéma, ktorú by sme mohli o ňom vytvoriť. Neporovnateľne viacej toho o ňom nevieme než vieme. I keď sa v dejinách a napokon v Ježišovi Kristovi zjavil, zostáva nevysloveným tajomstvom. Najvyššie, čo o Bohu môžeme povedať, je, že je svätý. To neznamená len mravne dokonalý, ale aj všetko presahujúci, nedostupný. Znamená to, že Boh je tajomstvo, ktoré vzbudzuje chvenie a úžas. Ako plnosť bytia bez obmedzenia je Boh prameňom, stvoriteľom všetkého. Pojem kresťanského Boha.

Napriek tomu, že Boh má v kresťanskej schéme ústrednú úlohu, pojem kresťanského Boha, je z hľadiska nezaujatého objektívneho pohľadu nekoherentný (nesúvislí, nespojitý). Treba podotknúť, že netvrdím, že viera v Boha je chybná. Poukazujem skôr na nezrovnalosť v založení vlastného náboženstva na viere v Boha, ktorý predstavuje nekoherentný pojem. Čo by mohlo byť ešte absurdnejšie než to, že ústredný pojem nejakého náboženstva je nekonzistentný? Predovšetkým niektoré z vlastností pripisovaných Bohu Bibliou sú vzájomne nekonzistentné.(1) Na niektorých miestach je Boh popisovaný ako milosrdný (2), a na iných miestach ako milosrdnosť postrádajúci (3); na niektorých miestach je ako bytosť, ktorá ľutuje mení svoju myseľ (4), na iných miestach ako bytosť, ktorá nikdy neľutuje a nemení svoju myseľ (5), na niektorých miestach ako bytosť, ktorá klame a spôsobuje zmätok a zlo (6), a na iných miestach ako bytosť, ktorá toto nikdy nečiní (7), na niektorých miestach ako niekto, kto trestá deti za hriechy svojich rodičov (8), a iných miestach ako niekto kto toto nikdy nečiní (9).

Za druhé, atribúty, ktoré špecifikujú filozofické pojednávanie a Bohu, sú buď v protiklade, alebo sú vnútorne nekonzistentné.