Pretože ak je Boh vševediaci, má znalosti vďaka skúsenosti všetkých aspektov bytia napr. aj závisti a chlipnosti. Jeden z aspektov chlipnosti je precítenie chlipnosti a jeden z aspektov závisti je precítenie závisti. Avšak časťou pojmu Boha je, že je morálne dokonalý, a morálna dokonalosť tieto pocity vylučuje. V dôsledku toho je pojem kresťanského Boha inkoherentný.

Naviac Božská vševedomosť je v rozpore s Božskou všemocnosťou. Keďže je Boh všemocný, nemôže zakúšať strach, frustráciu a beznádej.(13) Aby niekto mohol mať tieto skúsenosti, je potrebné aby bol presvedčený o obmedzenosti svojej moci, avšak pretože Boh je vševediaci a všemocný, vie, že jeho moc nie je obmedzená. V dôsledku toho nemôže mať úplnú znalosť vďaka skúsenosti všetkých aspektov strachu, frustrácie a beznádeji. Na druhej strane, keďže Boh je vševediaci, musí túto vedomosť mať. Opäť je tu preukázané, že kresťanský pojem Boha je inkoherentný. Aká by mohla existovať odpoveď na takto položené argumenty? Že opomínajú ústrednú tému a sústreďujú sa na detaily. Avšak každý celok je zložený z detailov, ktoré ho tvoria. Ak sú ikokerentné, tak potom taký je aj celok. S týmto faktom sa nedá nesúhlasiť.
Kresťanské náuky o Nebi, Spáse, etike, Vykúpení a Bohu (14) majú pre kresťanstvo ústredný význam, avšak tieto náuky sú problematické. To je ale absurdné v bežnom slovníkovom výraze slova „absurdný“. Nie je to samozrejme koniec príbehu, pretože kresťania môžu odmietnuť niektoré interpretácie, na ktorých závisí predošlá argumentácia. Či ale môžu podať alternatívne interpretácie, ktoré nie sú ľubovoľné či paradoxné, je iná vec.
Avšak existuje tu i konštitúcia filozofická respektíve vedecká, v poslednom období sa tomuto pojmu začala venovať i fyzika, a tu tomuto pojmu Boha intervenujú najmä kognitívne (majúce poznávací význam, a teda i pravdivostnú hodnotu) významové útvary, napríklad pojem idey, myslenia, hybnej sily, súradnicového systému, duality, „trinity“ (trojjedinosti), komplementarity (celistvosti pohľadu) a pod. Z vyššie vedeného je zrejmé, že kresťanským pohľadom Boha určiť síce možno, no toto určenie je nekoherentné a teda nepravdivé. Ak teda chceme určiť tak náročný pojem ako je Boh, musíme pátrať po pravdivostnej hodnote tohto významu. Jednoznačne to však zatiaľ žiadna kognitívna veda neurčuje ale dôležité je, že sa o to objektívne snaží. A ak je to za daných podmienok v našom Kozmickom systéme možné, určite sa tak aj stane, pretože determinizmus a smer vývoja ľudstva nasvedčuje tomu, že speje k stále k vyšším stupňom vývoja a poznania.