Pojem „Boh“ je konštituovaný predovšetkým Kresťanstvom, najvplyvnejším svetovým náboženstvom ako - absolútna, duchovná, mimočasová, najdokonalejšia, neskonale vnútorne bohatá a pritom dokonale jednoduchá osobná bytosť, stvoriteľ sveta. Všetko bohatstvo je v ňom v dokonalej jednote. Boj je večný, žije v neustálej prítomnosti; niet preň ničoho, čoho už niet alebo ešte niet. Je všadeprítomný, ale nie na spôsob akéhosi "fluida", ktoré všetkým preniká, ale tak, že je celý na každom mieste, bez toho, že by bol na nejaké miesto viazaný. Všetkým dokonale preniká poznaním a mocou. V Bohu sa spájajú v dokonalej jednote vlastnosti, ktoré nedokážeme ako ľudia spojiť, napríklad neúprosná spravodlivosť a bezmedzné milosrdenstvo. Boh je vždy iný ako akákoľvek schéma, ktorú by sme mohli o ňom vytvoriť. Neporovnateľne viacej toho o ňom nevieme než vieme. I keď sa v dejinách a napokon v Ježišovi Kristovi zjavil, zostáva nevysloveným tajomstvom. Najvyššie, čo o Bohu môžeme povedať, je, že je svätý. To neznamená len mravne dokonalý, ale aj všetko presahujúci, nedostupný. Znamená to, že Boh je tajomstvo, ktoré vzbudzuje chvenie a úžas. Ako plnosť bytia bez obmedzenia je Boh prameňom, stvoriteľom všetkého. Pojem kresťanského Boha.

Napriek tomu, že Boh má v kresťanskej schéme ústrednú úlohu, pojem kresťanského Boha, je z hľadiska nezaujatého objektívneho pohľadu nekoherentný (nesúvislí, nespojitý). Treba podotknúť, že netvrdím, že viera v Boha je chybná. Poukazujem skôr na nezrovnalosť v založení vlastného náboženstva na viere v Boha, ktorý predstavuje nekoherentný pojem. Čo by mohlo byť ešte absurdnejšie než to, že ústredný pojem nejakého náboženstva je nekonzistentný? Predovšetkým niektoré z vlastností pripisovaných Bohu Bibliou sú vzájomne nekonzistentné.(1) Na niektorých miestach je Boh popisovaný ako milosrdný (2), a na iných miestach ako milosrdnosť postrádajúci (3); na niektorých miestach je ako bytosť, ktorá ľutuje mení svoju myseľ (4), na iných miestach ako bytosť, ktorá nikdy neľutuje a nemení svoju myseľ (5), na niektorých miestach ako bytosť, ktorá klame a spôsobuje zmätok a zlo (6), a na iných miestach ako bytosť, ktorá toto nikdy nečiní (7), na niektorých miestach ako niekto, kto trestá deti za hriechy svojich rodičov (8), a iných miestach ako niekto kto toto nikdy nečiní (9).

Za druhé, atribúty, ktoré špecifikujú filozofické pojednávanie a Bohu, sú buď v protiklade, alebo sú vnútorne nekonzistentné.

Na teraz načrtnem iba argumenty spojené s vševedomosťou.

Povedať, že Boh je vševediaci, znamená povedať, že Boh vie všetko. Povedať, že Boh vie všetko, zase znamená, že má všetky znalosti, ktoré existujú. Filozofovia rozlíšili tri druhy znalostí: prvú výrokovú, procedurálnu a znalosť vďaka oboznámeniu. Stručne povedané výroková či faktická znalosť je znalosťou toho, že niečo nejako je analyzované ako presvedčenie určitého druhu. Naproti tomu procedurálna znalosť či znalosť ako, je typom zručnosti a nedá sa redukovať na výrokovú znalosť.(10) Na koniec znalosť vďaka oboznámeniu je priama skúsenosť s nejakým objektom, osobou či javom.(11) Napríklad keď poviem, že poznám pána Ernesta, znamená to, že mám viac než podrobné výrokové znalosti o pánovi Ernestovi. Podobne povedať, že poznám biedu, znamená, že okrem podrobných výrokových znalostí o biede mám nejakú priamu skúsenosť s biedou.

Povedať, že Boh pozná všetko, potom znamená, že Boh má všetky znalosti, čo zahrňuje znalosti výrokové, procedurálne a znalosti vďaka oboznámeniu (skúsenosti). Dôsledky tohto rozboru z hľadiska inkoherencie pojmu Boha obvykle nebývajú zmieňované. Ak je Boh vševediaci, potom Boh musí mať všetky znalosti, vrátane znalosti ako napríklad plávať. Avšak toto je v rozpore s jeho netelesnosťou, pretože iba bytosť s telom môže mať znalosť ako plávať v procedurálnom zmysle; tj. mať skutočnú zručnosť plávania. Keďže podľa definície Boh nemá telo, Božie atribúty netelesnosti a vševedomosti sú vo vzájomnom rozpore. A pretože má kresťanský Boh rozporné vlastnosti, pojem kresťanského Boha je inkoherentný.(12)

Proti tejto argumentácii je možné vzniesť námietky dvoch druhov. Za prvé, že Boh by sa mohol vteliť a získať tak znalosť ako, keď už by bol v tom stave. Áno, ale postrádal by tieto znalosti pred tým, než sa vtelil. Avšak o Bohu sa predpokladá, že pozná všetko večne. Za druhé, niekto by mohol tvrdiť, že Boh by sa mohol naučiť plávať tým, že by tom premýšľal. Ale táto námietka je založená na zmiešaní dvoch typov znalostí ako. Boh samozrejme môže vedieť ako plávať v tom zmysle, že by vedel, že k plávaniu je nutné pohybovať rukami a nohami takým a takým spôsobom, nadychovať sa takým a takým spôsobom a pod. Ale to nie je relevantná znalosť ako v zmysle zručnosti, ktorá spočíva v skutočnej schopnosti plávať; tj. vo fyzickej zručnosti. Keďže Boh postráda telo, ak nie je vtelený, nemôže mať znalosť ako plávať v zmysle zručnosti. Vlastnosť znalosti všetkého je tiež v rozpore s morálnymi atribútmi, ktoré bývajú Bohu často pripisované.

Pretože ak je Boh vševediaci, má znalosti vďaka skúsenosti všetkých aspektov bytia napr. aj závisti a chlipnosti. Jeden z aspektov chlipnosti je precítenie chlipnosti a jeden z aspektov závisti je precítenie závisti. Avšak časťou pojmu Boha je, že je morálne dokonalý, a morálna dokonalosť tieto pocity vylučuje. V dôsledku toho je pojem kresťanského Boha inkoherentný.

Naviac Božská vševedomosť je v rozpore s Božskou všemocnosťou. Keďže je Boh všemocný, nemôže zakúšať strach, frustráciu a beznádej.(13) Aby niekto mohol mať tieto skúsenosti, je potrebné aby bol presvedčený o obmedzenosti svojej moci, avšak pretože Boh je vševediaci a všemocný, vie, že jeho moc nie je obmedzená. V dôsledku toho nemôže mať úplnú znalosť vďaka skúsenosti všetkých aspektov strachu, frustrácie a beznádeji. Na druhej strane, keďže Boh je vševediaci, musí túto vedomosť mať. Opäť je tu preukázané, že kresťanský pojem Boha je inkoherentný. Aká by mohla existovať odpoveď na takto položené argumenty? Že opomínajú ústrednú tému a sústreďujú sa na detaily. Avšak každý celok je zložený z detailov, ktoré ho tvoria. Ak sú ikokerentné, tak potom taký je aj celok. S týmto faktom sa nedá nesúhlasiť.
Kresťanské náuky o Nebi, Spáse, etike, Vykúpení a Bohu (14) majú pre kresťanstvo ústredný význam, avšak tieto náuky sú problematické. To je ale absurdné v bežnom slovníkovom výraze slova „absurdný“. Nie je to samozrejme koniec príbehu, pretože kresťania môžu odmietnuť niektoré interpretácie, na ktorých závisí predošlá argumentácia. Či ale môžu podať alternatívne interpretácie, ktoré nie sú ľubovoľné či paradoxné, je iná vec.
Avšak existuje tu i konštitúcia filozofická respektíve vedecká, v poslednom období sa tomuto pojmu začala venovať i fyzika, a tu tomuto pojmu Boha intervenujú najmä kognitívne (majúce poznávací význam, a teda i pravdivostnú hodnotu) významové útvary, napríklad pojem idey, myslenia, hybnej sily, súradnicového systému, duality, „trinity“ (trojjedinosti), komplementarity (celistvosti pohľadu) a pod. Z vyššie vedeného je zrejmé, že kresťanským pohľadom Boha určiť síce možno, no toto určenie je nekoherentné a teda nepravdivé. Ak teda chceme určiť tak náročný pojem ako je Boh, musíme pátrať po pravdivostnej hodnote tohto významu. Jednoznačne to však zatiaľ žiadna kognitívna veda neurčuje ale dôležité je, že sa o to objektívne snaží. A ak je to za daných podmienok v našom Kozmickom systéme možné, určite sa tak aj stane, pretože determinizmus a smer vývoja ľudstva nasvedčuje tomu, že speje k stále k vyšším stupňom vývoja a poznania.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Je možné určiť Boha?