Trojjedinosť

Trojjedinosť, vzťah Boha Otca a Syna
Medzi početnými spormi o vieru, ktoré udržiavali v napatí kresťanský svet prvých storočí, bol jeden z najdoležitejších boj o otázku o postate bytosti Krista a jeho vzťahu k Bohu Otcovi. Arius, učený presbyter z Alexandrie (zomrel r.336), navazoval vo svojom učení na Órigena a vyhrotil jehu tézu, že Syn Boží nie je bytostne totožný s Bohom Otcom, ale je mu podriadený a stojí ako prostredník medzi Bohom a človekom. Athanasius, najprv sekretár biskupa, potom ako nástupca zosadeného Aria, sám biskup alexandrijský (zomrel r. 373) zastával naproti tomu stanovisko, že Syn Boží je od večnosti jedná bytosť s Otcom. Na koncile zvolanom cisárom Konštantínom r.325 do Nicei sa oba názory zrazili. Athanasius zvíťazil. Bola prijatá formulácia, ktorá jednotu bytosti Boha Otca a Syna stanovila ako závazné cirkevné dogmy. Víťazstvo Athanasia bolo však zozačiatku iba predbežné. Vo východnej cirkvi sa mnohí i neskor prikláňali k Ariovi. Germánske kmene, najprv Góti, potom podľa ich vzoru aj ostatné s výnimkou Frankov, boli arianské. Athanasius viedol ďalej boj so striedavými úspechmi, bol niekoľkokrát vypovedaný a potom znovu povolaný. Až po jeho smrti bola r.381 synodou v Carihrade potvrdená formula o jednej bytosti Boha Otca, Syna a Ducha svatého ako pevný cirkevný zákon - tým bola s konečnou platnosťou ustanovená dogma o trojjedinosti Boha. Germánske kmene prestúpili od arianizmu ku katolicizmu až v 6. storočí.

Trojjedinosť a Sv.Augustín
Aurelius Augustinus nachádza pravdu a svetlo v Bohu - v Bohu, ktorého síce nemožno poznať a uchopiť, pred ním naše myslenie a všetky jeho kategórie zlyhavajú, pretože on je veľký bez kvantity, dobrý bez kvality, prítomný bez priestoru, večný bez času - ale zjavil sa nám vo svojom Božom slove. To vedie Augustína k odmietnutiu každej filozofie, ktorá by svet chcela prehlásiť za výtvor ľudského ducha, každého pokusu nájsť pravdu len ponorením do ľudského vnútra: Poznanie neplodí to, čo možno poznať, ale existuje skutočnosť, ktorá trvá zo seba, nezávisle na našom myslení, poriadok a skutočnosť Boha. To Augustína ďalej vedie k úplne vyslovenej náuke o podstate Bohe ako trojjedinosti. Z náuky o Trojici odstraňuje posledný zbytok podradenia Syna Otcovi, ktoré pochádza od Órigena a arianov. "Božská substancia" existuje v troch osobách: Otcovi, Synovi a Duchu svatom - a v každej existuje celá.

K objasneniu tohto, pre rozum ťažko uchopiteľného, dogmatu používa Augustín analógiu s ľudskou dušou: Tým, že duša vytvára z bytia, života a poznania jednotnú bytosť, je symbolom tajomnej božskej Trojice; a to je viac než len porovnanie, pretože človek bol stvorený podľa obrazu Božieho.

Trojjedinosť a Tomáš Akvinský
Podľa Tomáša Akvinského je naše poznanie objektívne a pravdivé, no predsa to nestačí. Nad ríšou poznania - filozofického, metafyzického - sa týči ríša nadprirodzenej pravdy. Do tejto ríše nemožno preniknúť len vypatím prirodzenej schopnosti myslenia. Tu sa Tomáš odlišule od raných scholastikov, ako boli Eriugena a Anselm, ktorí sa snažili celý obor kresťanskej dogmatiky rozumovo osvetliť a urobiť ho pochopiteľným. Do oboru, ktorý sa vymyká filozofickému skúmaniu, patrí práve vlastné tajomstvo kresťanskej viery: trojjedinosť Boha, vtelenie Pána Ježiša a vzkriesenie tela. Tu ide podľa Tomáša o nadprirodzené pravdy, ktoré možeme prijať len na základe viery ako obsah Božieho zjavenia.