Napokon ho cirkev odsúdila a odovzdala do rúk svetskej moci (známa je jeho odpoveď po prečítaní rozsudku: „Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom, než s akým ja ho počúvam")Dňa 17. februára 1600 bol upálený na Campo di Fiore v Ríme.
Stredovekú predstavu uzavretého a konečného sveta nahradil Giordano Bruno modernou koncepciou nekonečného vesmíru, ktorá nadviazala na vedecké poznatky a zistenia Mikuláša Kopernika. V Brunových názoroch sa prejavujú panteistické prvky; teda názory stotožňujúce boha so svetom, s prírodou. Jeho panteistický boh už nie je nadradený vesmíru, ale je v ňom obsiahnutý. Vesmír nemá hranice a tvoria ho nespočetné slnká, planéty a svety.. To bola jedna z predstáv, ktorá azda najväčšmi dráždila vyšetrovateľov svätej inkvizície.
Hmota podľa Giordana nie je interná, nečinná. Bruno odmietol scholastický výklad hmoty ako mŕtvej látky či substancie, ktorý vychádzal z Aristotela. Koho strhla veľkosť svojho zámeru, necíti strach zo smrti“, napísal Bruno. „ Kto sa dokáže najviac nadchnúť pre lásku k božej vôli, toho nemožno zmiasť ani vyhrážkami, ani zastrašovaním. Múdry a cnostný človek dosiahne iba vtedy dokonalosť, keď nepociťuje utrpenie...“.Giordano odmietol uznať svoju vinu. Celý život Giordana Bruna sa niesol v znamení boja proti predsudkom v mene poznatkov vedy. Bol veľkým hľadačom pravdy, ktorý nenachádzal uspokojenie v zavŕšených vedomostiach, ale hľadal nové odpovede na staré otázky týkajúce sa najmä prírodnej filozofie. Galileo Galilei (15.2.1564-8.1.1642)
Jeho otec bol schudobnelým hudobným teoretikom a skladateľom. Narodil sa v ten deň, keď Michelangelo zomrel. Golileo sa od detstva vyznačoval experimentálnou zručnosťou. Zhotovoval mechanické hračky, konštruoval modely strojov, lodí a pod. Zaoberal sa aj maliarstvom a hudbou. Študoval v kláštore Vallombros, kde si osvojil latinčinu a gréčtinu, ktoré mu umožnili štúdium významných latinských a gréckych diel z originálov. Na otcovo želanie odišiel študovať medicínu na univerzitu v Pize. Ale väčšiu náklonnosť cítil k matematike a fyzike. Ako 25 ročný získal profesúru matematiky na univerzite v Pize. Robil verejné pokusy s padajúcimi telesami. Podľa jeho učenia nie je stredom vesmíru Zem, ale Slnko. Nebezpečnosť tohto učenia pre cirkevné dogmy si začali katolícky teológovia osobitne všímať vtedy, keď Galileo vedecky dokazoval správnosť Kopernikových myšlienok.
„ Pravdu“, písal Galilei, „ treba hľadať pomocou skúsenosti, nie v starých knihách. Ľudské poznanie je neobmedzené, nejestvujú preň nijaké hranice.