Filozofia sa stáva skrátka úsilím o nápravu človeka, o mravné obrodenie. Filozofovia sú mravokárci, kazatelia, lekári duší, misionári. Filozofia a náboženstvo sa opäť zbližujú a doplňujú.
Vstupujeme do dobi politického úpadku gréckeho národa. Počas peloponézskej vojny bola zlomená moc Atén, tohoto kultúrneho strediska helénskeho národa, v nasledujúcich dobách macedónskej nadvlády Grécko stále viacej strácalo samostatnosť. Výbojnými výpravami Alexandra Veľkého bol otvorený gréckej vzdelanosti nový svet na východe, odkiaľ zase kultúrne živly vnikali do Grécka a tu sa stále viacej zlučovali s domorodými prvkami. Na východe vznikajú nové strediská kultúrneho ruchu, Alexandria, Antiochia, Seleukia, sa stávajú sídlami vied a umení. A ešte väčší politický úpadok stíha Grécko počas rímskej svetovlády, keď Homérov národ, bol úplne podrobený a zbavený politickej samostatnosti.
Vzhľadom na to je však potešujúce, že počas tých vekov, keď politická samostatnosť gréckeho národa bola úplne potlačená, Grécko svojim vzdelaním, osvetou a filozofiou ovládalo celý svet a určovalo myšlienkový smer dlhé veky. Grécka filozofia sa stáva filozofiou života, preniká celým starým svetom, stáva sa životnou múdrosťou, nachádza nových, nespočetných stúpencov v rôznych spoločenských vrstvách a pripravuje veľké nábožensko – mravné hnutie. Rôznym náukám tejto doby ide o to, ako prispôsobiť život tak, aby uskutočnil ideál človeka, tak ako ho vytvorili predošlé školy, ako žiť cnostne, aby človek dospel k pravej blaženosti.
Snáď najlepšie a najpochopiteľnejšie vystihol túto dobu vo svojom diele Sofiin svet J. Gaarder. „Helenizmus bol charakteristický tým, že zotrel hranice medzi jednotlivými krajinami a kultúrami. V predchádzajúcich obdobiach vzývali Gréci, Rimania, Egypťania, Babylončania, Sýrčania i Peržania svojich bohov v rámci takzvaného národného náboženstva. Teraz sa všetky tieto kultúry zmiesili do jediného obrovského kotla náboženských, filozofických a vedeckých predstáv. Mohli by sme povedať, že mestské trhovisko či námestie sa zmenilo v arénu sveta. Aj teraz šumeli na námestiach hlasy, ktoré prinášali na trh ten nezvyklí tovar, tie nezvyklé myšlienky. Nové bolo však to, že tovar i myšlienky pochádzali takmer z celého sveta. A hlasy sa ozývali v mnohých jazykoch.. Predtým ľudia cítili silnú prináležitosť k vlastnému národu a svojmu mestskému štátu. Postupne, ako hranice a rozlišovacie znaky mizli, mnoho ľudí zneistelo a zapochybovalo o svojom životnom názore.